Ahoj...S priateľom -ja 24, on 27 rokov- spolu žijeme už 9 rokov. Spoznali sme sa ešte na strednej škole. Aj keď nám veľa ľudí nedávalo šance, nepoddali sme sa tomu a náš vzťah prekonal aj naše odlúčenia každý týždeň počas jeho štúdia na VŠ. Moji rodičia boli dlho proti nášmu vzťahu, nakoľko priateľ nepochádza z najlepších pomerov. Otec ich opuslil, keď mal necelé dva roky, matka taktiež nebola ukážková. Ľúbila si vypiť a nebolo výnimkou, keď prepila aj posledné. Priznal sa mi, že to na jeho psychike zanechalo nezmazateľné stopy. Neskôr sa rodičia s naším vzťahom zmierili a občasnú prítomnosť priateľa v našom dome začali akceptovať. Dalo by sa dokonca poveďať, že si ho najmä otec obľúbil, keď mu pomohol s prácami okolo domu na záhrade. S priateľom sme však chceli žiť vo vlastnom a tak sme sa pred 4 rokmi presťahovali do podnájmu, kde sme žili rok. Neskôr sme si na hypotéku kúpili malý byt. Obaja pracujeme a splácanie hypotéky zvládame. Náš vzťah bol celkom pokojný, nehadávali sme sa a priateľ si ma vážil. Problem nastal asi pred rokom. Zdalo sa mi, že som po Vianociach dosť pribrala, tak som vzala váhu, postavila som sa na ňu a požiadala som priateľa, aby mi povedal, aké číslo sa na váhe zobrazilo. Stalo sa však niečo, čo som nečakala ani v tom najhoršom sne. Odmietol zdvihnúť zadok z postele a povedať mi, koľko som pribrala. Veľmi to zrazilo moje sebavedomie. Nikdy predtým s tým nemal problém. Aj som mu neskôr odpustila, no keď som ho zas požiadala o odváženie, znova odmietol. Z toho vyplýva, že už rok nepoznám svoju váhu. Ja sa totiž nedokážem pozrieť na tú cifru, ktorá sa na váhe ukáže, keď sa na ňu postavím, nemám na to odvahu. Prestáva ma to už baviť. Začínam byť z toho nervózna, neustále sa hádame. Kde sa stala chyba ? Čo môže byť príčinou jeho zvláštneho správania sa voči mne ? Má vobec zmysel ostať v takomto vzťahu ?
Priateľ si ma neváži
Zrejme mu tiez prislo detinske, ze sa nevies odvazit sama, nemas odvahu sa pozriet na vahu a kvoli tomu sa on musi zdvihnut z gauca. To akoze fakt??? Toto zrazilo tvoje sebavedomie, mas pocit, ze si ta nevazi?
Ty mas podla mna vacsi problem a to je PPP - Porucha prijmu potravy. Reagujes prilis citlivo na veci ohladom nejakej sprostej vahy a hmotnosti.
ak to vyvolala ta vaha, tak pohni zadkom, zacni cvicit a zhod to dole, ak si zdrava, tak to das....
ak si bola stihla a uz niesi, tak je normalne, ze reaguje takto, moze ta mat rad, ale uz niesi pre neho pritazliva....
je to partnersky problem ako kazdy iny
Wow, keď ti môžem poradiť, tak vy dvaja by ste sa už nemali ďalej posúvať vo vzťahu, už si povedzte, že už ste sa posunuli do štádia, kedy sa už nemusíte ďalej posúvať. Už zostaňte tam, kde ste. A čo na tom, že ti váha povie, že váži iba jednu osobu? Však ani to nie je až taká tragédia.
Ja som ti bol posledné dni taký pokojný, že som už nemusel brať ani lieky na spanie. Uvedomil som si jednu podstatnú vec a to takú, že našu planétu Zem chráni Mars, ale najmä Jupiter pred dopadom meteoritov. No, kto by s takým vedomím pokojne nespal?
A teraz? A teraz som na tom horšie, než som bol na začiatku. Brat mi povedal, že čo ak sa niečo stane Jupiteru a zničí ho trebárs Héliová kométa? Zobralo mi to všetko sebavedomie, aj vnútorný pokoj. Áno, je to tak, bude to isto predtraumatická Jupiteróza. Neviem, či a kedy sa z toho vôbec dostanem.
P.S. Ľudia sú zlí!
