Ahojte, chcela by som vediet vas nazor lebo uz vazne neviem co si mam o tom mysliet. Mam skoro sedemrocny vztah, od mojej 17, teraz mam 24 a priatel 33.
Priatel pochadza z chudobnej rodiny, kde niektore roky hlavne okolo jeho 12tky boli kriticke, nemali co jest, nosil dookola par veci a do toho bol sikanovany. Sla som do toho vztahu s nazorom, ze nik nemoze za to, aku ma rodinu, a neriesila som to, ale asi je to trochu zlozitejsie. Ide o financie, a aj o to, ako sa sprava ked ma nove veci. Akonahle si nieco kupi alebo nieco dostane, napr. mobil, notebook, tv, topanky, bundu, tak tie veci su prvorade a ja som na vedlajsej kolaji. Napr ked ma novu techniku a som s nim, stale cumi do mobilu ci notebooku, ako ja nepoviem, ked ma niekto nieco nove a chce sa s tym pohrat, ale nemoze to robit ked je sam a ked je so mnou venovat sa mne? Dalej napr ked ma nove topanky, velmi nerada s nim niekde idem, lebo pri chodzi vnima viacmenej len svoje topanky, kazdu chvilu sa zohyna aby si dal dole mikrosmietku atd. Raz som mu omylom v tlacenici stupila na novu topanku, bol vytoceny a chcel ospravedlnit. Svoje nove veci si velmi chrani, mobil si kazdu chvilu cisti, aj topanky, aj notebook aj bundu, mam dlhsie nechty a tymi som mu nechtiac na ochrannom skle urobila ryhu, ktoru si vsimol az on pod mikroskopickym pohladom, pro zbeznom pohlade to vidno nebolo a zuril. Mam hrozu z toho ked si kupi ci dostane novu vec. Dnes sme sa napr boli prejst v lese, bol krasny slnecny den, no on dokazal vnimat viacmenej len svoje topanky ktore som mu dala na narodeniny a ci nema smuhu na nich ako prirodu okolo nas.
Co sa tyka financii, vela nezaraba, a ked ideme raz za dlhy cas na vylet autom, je schopny odo mna pytat peniaze za benzin z polovicnej casti. Velmi nerad plati aj v inych situaciach, ale pozyvat sa necha velmi rad.
Uz som to s nim preberala, snazila som sa mu vysvetlit, ake velmi ponizujuce je, ked ziarlim na veci, uz lepsie by bolo ziarlit na zenu lebo to je aspon ludska bytost, nie obycajna nahraditelna vec. Naco mi on povie, ze som nezazila to co on v detstve, ze som nechodila v jeho topankach tak nech nesudim. Vzdy som sa to snazila pochopit, ze zazil nieco co nemal zazit, ze je poznaceny a toto su nasledky, a aj som to chapala s tym, ze na tom bude pracovat, lebo partner si nenoze odnasat traumy druheho. Vysvetlovala som mu to po dobrom aj po zlom, uz sme sa aj rozisli, vzdy za mnou vyplakaval a sluboval, po navrate to kratko fungovalo, ovladal sa, ale vzdy sa to vratilo spat, uz velmi vazne rozmyslam nad definitivnym koncom, len by ma zaujimali vase nazory, ci si myslite, ze sa tu da este nieco urobit a co...Prosim vulgarne vyjadrenia typu a inak ponizujuce prispevky si nechajte pre seba, chcela by som si precitat skor konstruktivnu kritiku. Dakujem
Priatel poznaceny detstvom
Chyby sa hľadajú ľahko, čo tak skúsiť nájsť tie pozitíva;)
Ale však vzťah nemôže byť len o tom, že ty ho budeš sledovať od rána do večera a nachádzať na ňom chyby. A už že to treba ukončiť a podobne. Tak potom netreba radšej ani nič začínať, keď je lepšie hneď všetko ukončiť. Všímaj si najmä to, čo robí dobre a za to ho pochváľ a keď počas nejakej doby vážne neurobí nič dobre, tak potom to ukonči. It´s cool to hate? Jemu by si mala povedať, že by ťa mal pochváliť za konštruktívnu kritiku, aby sa niekam posunul. Už keď ma také krásne topánky, tak predsa len by bolo dobré mu tú podrážku trochu poodlepiť v rámci voľného času:-)
a mila 24 rocna slecinka ty pracujes a zarabas dobre? mala si stastne detstvo ? lebo ja viem ako sa tvoj priatel citi.... zili sme v detstve iba sami s chorou matkou a velmi velmi poskromne. Na vysnivanu vysoku skolu som nemohla ist nakolko neboli peniaze. Setrila som si hned ako som sa zamestnala a s mojim manzelom sme si vsetko od zakladov vybudovali sami zacinali sme s holou ritou lebo nam nemal kto pomoct a predsa sme si dokazali postavit dom a zalozit rodinu. Neviem co maju dnesne slecinky za blby zvyk najradsej by mali hned chlapa s bytom super autom vysokym zarobkom chodili na výlet kazdy tyzden 2x rocne na dovolenku a ked to nebude tak im ten chlap nestojí zato. Co sa tak pricinit trosku namiesto tolkeho ocakavania? Potom si najdete takeho co vsetko co chcete ma ale strieda zeny ako ponozky a potom sa tu zakladaju temy ako vsetci muzi su svine a im podobne. Strasne dnes chyba ludom sebakritika a skromnost snaha nieco vytvorit. Dnes chce vsetko kazdy hned .
Ahoj, GirlWithDog, myslím, že baby Ti s tým odborníkom radia veľmi dobre. Podľa mňa je to posledná šanca. Tvoj partner je zrelý chlap a tí sa podľa mojich skúseností už radikálne nemenia.
V Tvojom prípade je už jedno, aký je dôvod toho, že sa správa, ako sa správa. Dôležité pre Teba je, že s takým človekom sa skutočne nedá prežiť život.
ahoj, ja som vyrastala v rodine, kde bola matka nezamestnana a otec prepil aj poslednu korunu, bolo to dost tazke detstvo, nemala som tolko co ostatni.. od mala som stale len pocuvala ako si nic nemozme dovolit, aj teraz ked som zamestnana zarabam celkom slusne, tak si dvakrat rozmyslim, co si kupim a co nie, tiez si veci snazim vazit, setrim, kedze mam dakde v sebe zakoreneny taky pocit.. ale toto co uz robi tvoj priatel je trochu mimo... je to zakomplexovany clovek, ak ti na nom zalezi skus mu nejako citlivo navrhnut, aby ste s tymto jeho problemom navstivili odbornika alebo ho nechaj ist, hovorim to pre tvoje dobro, lebo takto sa budes stale trapit, ze nikam nepojdete, nic ti nekupi alebo si za to bude pytat €, lebo je zakomplexovany a ocividne to sam nedokaze prekonat... fakt toto nie je normalne spravanie... peniaze su dolezite, bez nich je zivot fest tazky, o to horsie ked to zazivate v detstve, to sa vie riadne hlboko vryt do pamati, ale ludia su dolezitejsi.. takze vo vasom vztahu potom vznika nerovnovaha, ktora ti bude casom viac a viac vadit...
Nie je to o sebectve ale o traume ktoru si v sebe nosi. Lebo je to taka mensia trauma. Treba sa na to pozerat z toho pohladu ze v tom vyrastal, formoval sa v tom, nezazil to ako dospely uz viac menej vyformovany. Ale zakladatelka temy je rozumnejsia nez ta co jej radila, takze podla jej slov to myslim chape.
Zivot s jeho traumou nemoze byt jednoduchy pretoze ju podla toho opisu neriesi. On si potrebuje uvedomit ze existuje suvislost medzi jeho sucasnym spravanim a minulostou. Musi si to pripustit a mozno ak treba podstupit aj terapiu. Ked uz pre nic ine tak aspon preto aby mu niekto vysvetlil tie suvislosti a mechanizmy. Su aj rozne typy ludi niekto dokaze mat vacsi hlbsi vhlad do seba a svojho myslenia, chovania, niekto menej a niekto vobec.
Ako sa rozhodnes je na tebe. Nevycitaj si nic. Si partnerka nie terapeutka. Mozes to este nejak skusit, mozes sa popripade s niekym poradit. Mozes to ale aj nechat tak a aj to bude v poriadku.
Ja ti z casti rozumiem, ex priatel bol z 5 deti, slabsie pomery, to iste, isiel sa s prepacenim posrat z novej elektroniky, to bolo nieco svate pri com travil niekolko hodin,,pocitac, telefon, vsetko jablckovej znacky, cize princip podobny, na vsetko si daval pozor, aj topanky, taktiez, mne to az casom zacalo liezt na nervy, taktiez, sem tam nieco kupil, no pozvanie na kavu a veceru, to uz ano, teraz vidim s odstupom to sebectvo, kde v centre diania bol a urcite aj je: On sam,,terajsi priatel presny opak, nezaujem o toto, od zaciatku rychlo vytahovat penazenku s zaplatit, hoci aj ja platim, no on castejsie a niekedy ma upozorni, ze nech to prenecham na neho, moja rada: nechaj ho, ja ti garantujem ze si zasluzis mansieho sebca
