Mam v praci 54 rocneho kolegu, s ktorym pracujem bezprostredne na rovnakych ulohach. Ja mam 30. Som taky vykonny konik prebiehajuci maraton a on uz len dokrivka do ciela, co sa tyka plnenia pracovnych uloh. V konecnom dosledku je on tym, co pretne cielovu pasku a zne uspech a berie odmeny. Tak to slo rok, som mlada, zarobim pekne, mam sa co ucit este,na odmeny kaslat.. slovne pochvaly som od sefa dostavala, citila som sa motivovana, som skromna.. v poslednej dobe mi dohodili este pracu kolegyne, ktora isla na matersku, teda robim za dvoch. Sef je so mnou spokojny, dava mi to najavo. Ale zrazu som prestala stihat.. a vsetko na mna padlo, vsetky krivdy.. ze pracujem permanentne 9,5 hod.denne, ze nemam kedy ist k lekarovi, ze kolega si odskoci na firemnom aute kde chce kedy chce, do vedlajsieho okresu kupit teplaky, kedykolvek sa ostrihat, na nakupy.. a sef nevidi, ze hovno robi, vidi len vysledok, za ktorym z 99% stoji moja odmakana robota. Ja si nemozem dovolit odbehnut, nie je to dovolene a ani nemam cas, pretoze mam fakt vela prace a este takej, ktorej celkom nerozumiem a len sa ucim.. po veceroch studujem, cez vikendy dorabam pracu.. a uz mam taku depku z tej nespravodlivosti, ze bez vahania by som dala vypoved, keby v tomto regione nebolo take narocne sa zamestnat.. prijala by som aj nizsiu mzdu, aj kratsi pracovny uvazok, len aby som mala aj nejaky zivot... neviem co by mi pomohlo citit sa v praci lepsie, mozno keby kolega robil cast prace, ktoru by zvladol.. ale sef ho ochranuje, ze ja to napisem skor, skopirujem skor, opravim skor.. neviem co robit, lebo nepotrva dlho a vybuchnem.. s akym navrhom by ste prisli za sefom? Nechcem donasat, nikdy som to nerobila, preto hladam nejake racionalne riesienie, aby som uz dalej rano nezvracala, ze tam zasa musim ist... dakujem za normalne rady.
Povedali by ste?
V mojom okolí bol jeden podobný prípad. Vyriešilo sa to tak, že tá pracovitá si zlomila nohu a bola mesiac PN. Vtedy všetko zostalo na tú druhú (v tomto prípade bola táto o generáciu mladšia) a vedenie mohlo názorne pocítiť ako to tam funguje. Keď sa tá výkonná vrátila na pracovisko, tá druhá už bola vo výpovednej lehote....
Vșetci ti tu radia správne a zo života .A určite s nimi aj sùhlasìš.Veľa vecì v živote vieme ale nevieme sa podla nich riadit.Je to asi tak že každý z nás dostal do vienka nejaké "zbrane" do života a len s tými vieme narábať .Zo zbraňami iného človeka nám to nejde.To čo prežìvaš nieje len tak .Je to impulz aby si niečo urobila lebo inak ťa to bude stále zožierať.Neviem čo ale skùs si predstaviť v tvojom prìbehu postavu silnej nebojácnej mùdrej hrdinky a čo by urobila !Sprav to napr navrhni workshop kde si preberiete napln práce každého a podla toho budete pracovať.Neboj sa povedať šéfovi že potrebuješ pomôct s tým atým a ze by tìm mohol poveriť kolegu atď.Inak tvoj prìbeh presne vystihuje jedna velmi dobrá knižka odporùčam ti ju prečìtať.Jáj nemáš kedy pracuješ.........kniha_Dobré ženy sa dostanù do neba!Zlé všade.!
ono je velmi tazke odhadnut kolko a ako vykonny je niekto iny. To sa da len v pripade ze robi presne to iste. inak aj ked robi len nieco podobne tak je to nemozne. a to ze si kazdy mysli ze robi vo firme najviac je znamy psychologicky fakt. Takze ja by som bol opatrny
Gupka musíš spomaliť. Chcela si ukázať že vieš pracovať. Iní to zneužívajú. Musíš sa naučiť povedať nie. Iní si možno neuvedomujú alebo nechcú uvedomiť že to takto nemôžeš dlho vydržať. Ak budeš v tomto pokračovať tak ťa onedlho prestane práca baviť, výkon poklesne ty budeš v sebe dusiť negatívne pocitya to nebude pre teba dobré. Odrazí sa to aj v tvojom súkromnom živote a to negatívne.
ak je niekto na materskej, musi zobrat podnik, zan nahradu,za ten čas nemožeš robiť dve roboty.to sa neda.zrejme šetri.
choď za tym staršim nech ti pomože s pracou, daj mu nejaku ulohu, možno bude rád, popros ho.ina generácia.-už nie je vykonná.
porozpravaj sa zo šefom,že to nechceš takto-
ak je niekto na materskej, musi zobrat podnik, zan nahradu,za ten čas nemožeš robiť dve roboty.to sa neda.zrejme šetri.
choď za tym staršim nech ti pomože s pracou, daj mu nejaku ulohu, možno bude rád, popros ho.ina generácia.-už nie je vykonná.
porozpravaj sa zo šefom,že to nechceš takto-
Gupka (ináč, krásny nick:), prepáč ale si blbá. Ja by som povedala jednoducho, NIE neskopírujem, nenapíšem, neopravím to skôr, mám dosť roboty a berem si ju aj domov, kolega to zvládne rovnako šikovne/dobre ako ja. A neni čo riešiť. Ale túto habadúru si si na seba ušila sama. Čo s tebou teraz? Vieš čo je to asertivita?
Choď pekne za šéfom a povedz mu, že máš zdravotné problémy, nechceš o tom hovoriť, ale potrebuješ trošku zmierniť tempo. Či sa dá aby časť práce bola presunutá na kolegu. Lenže to neni jediné. Ty sa potrebuješ naučiť povedať NIE, mám toho veľa. A nie drieť jak sprostá za troch a potom dopadneš takto. Rob si svoju prácu, za to dostávaš plat, nie aby si robila aj za kolegu.
Ono je ťažké sa správať ľahostajne a flákať sa v práci ak to nemá človek v povahe. Naučiť sa to dá, ale ide to veľmi pomaly.
Správaj sa presne tak, ako tvoj kolega. Ak to nedokážeš, tak odíď.
Prečo robíš prácu za neho, za iných??? Ak chceš ísť za tými ,,hore,, tak potrebuješ pádne argumenty a nemôže ťa nič prekvapiť. Musíš sa jednoducho vynájsť.
Ak si pedant v práci, tak to budeš mať ťažké ale ako som už napísal. všetko sa dá naučiť.
a ty si doteraz kde zila? stale a vsade je sama nespravodlivost... co tym vyriesis, ze das vypoved? prides do inej firmy, kde je to presne takto isto.. a ti, co ti budu tvrdit, ze je to inak su presne ti, co sa takto zadrbavaju ako tvoji kolegovia a flakaju to a ini "hlupi" makaju aj za nich :) musis sa naucit byt vypocitava spina a nie sa roztrhat v praci aj za inych ;) spravodlivosti sa nikdy nedockas...
