Hanbim sa povedat nastavajucemu...

S mojim priatelom sme spolu uz cez 5 rokov. Tento rok mame svadbu. A stala sa taka vec, ze moj brat idu s manzelkou robit krstiny svojej dcere. Brat mi pisal, datum kedy to je, a ze ak chceme, ze mozeme ist, ale ze nemusime, ze to nie je povinne atd. Toto vsetko mi napisal v jednej sprave. Miesto toho, aby napisal, ze nas tam pozyvaju. Takze jasne, ze nejdeme :-(. A uz tyzden sa to snazim povedat mojmu drahemu. Ale vzdy uz len pri myslienke, ako mu to idem povedat, mam slzy v ociach, z toho ako som sklamana, ako nas tam "pozval" moj brat. Uz som kvoli tomu velmi plakala, lebo ma to boli, je to prva neterka, velmi som sa na nu tesila, hned sme ju isli pozriet do porodnice, darcekov jej vela kupili a teraz toto :-(. Viem, ze by som az zachvat placu chytila, keby som drahemu zacala vraviet ako ma to trapne pozvanie trapi. Vela krat som uz pred drahym plakala, ale toto je ine. Hanbim sa za spravanie mojho brata, ze nas takto pozval :-(