To som ja, čo som tu minule písal, o tej výške.
Mám taký problém, mám už 21 rokov a v živote som nikdy nemal vztah ani sex (divné, že).
Stále nad tým rozmýšľam, ale neviem sa pohnúť ďalej. Mám komplex zo svojej výšky, pripisujem tomu aj neúspech u žien. Mám len asi 169-170 cm a cítim sa byt strašne malý. Len veľmi málo stretnem nejakých chlapov čo sú nižší alebo rovnakí než ja.
A stále mi to nedá, keď sa mi nejaká baba páči, tak sa na ňu vždy radšej vykašlem a ani ju neoslovím, lebo si myslím, že by ma nechcela kvôli tomu, že by som bol pre ňu moc malý. Závidím ostatným chlapom, že sú velkí a nemajú problém nájsť si babu. A nenávidím ženy za to, že preferujú vyšších (aj keď to robím neoprávnene, ale nemôžem si pomôcť, viem že je to zlé, ale proste ten pocit...).
Strašne ma to trápi a neviem jak sa z toho dostať, už som bol v takých stavoch, že som kvôli tomu plakal (doslova).
Pokúšal som sa s tým niekoľko krát zmieriť, nemyslieť na to, povedať si že mám v piči, ale nejde to. Na chvíľu sa mi to podarí, ale tie myšlienky ma opäť začnú prenasledovať a ničiť ma zvnútra. Stále mám taký pocit, že nie som "hoden" toho, aby ma nejaká chcela. Vždy som v skupine (ak počítam len mužov) ten najnižší.
Ako som už spomínal, prechádza to až do takých extrémov, že cítim nenávisť, a označujem vás za "svine", "kurvy" a neviem ako ešte. (ospravedlňujem sa vám za to, mrzí ma to).
Jeden deň sa rozhodnem že na to kašlem, druhý deň ma to zase trápi. Už ani neviem čo vlastne chcem. Najprv sa mi podarí dať dokopy a poviem si, že kašlem na ne, môžem byť aj sám, no a potom ma zase začne trápiť to, že som nikdy v živote nič nezažil a keby som chcel tak by som nemohol, lebo vyšší majú prednosť. Už ma to tak ničí, že v autobuse, na chodníku, na zastávke, všade len pozerám ľudí a porovnám ich výšku s mojou a väčšinou sú baby nižšie odo mňa, ale majú vyšších chlapov než ja. Ja už to mám tak odpozorované, že by som mohol vydať štúdiu...
Myslíte si, že by som mal vyhľadať odborníka ? Dá sa to nejak riešiť? Úplne ma to ubíja, neviem sa z ničoho radovať, v škole podávam slabé výkony (a to som vždy býval ten najlepší :( ) Teraz som dokonca nespravil jednu skúšku a opakujem ďalší rok.
Mám vyhľadať odbornú pomoc? Lebo už si myslím, že toto už je moc... fakt, už ani nemám chuť do života a stále rozmýšľam len nad smrťou. Bojím sa aby mi raz nepreplo a ja som neurobil niečo, čo by strašne ranilo moju rodinu :/
