Ahojte
moj problem je možno podobný ako vo veľa príspevkoch čo som tu čítala, blúdny kruh v antidepresívach už 3roky, prerušila som kvôli tomu vš, prácu/brigádu sa mi nedarí nájst nech sa už akokoľvek snažím. Som vnútorne vyprahnutá ako keby som mala namiesto srdca kameň, necítim žiadne pocity.. akurát raz za dlhý čas príde na mňa veľká depresia a vtedy plačem bezdôvodne.. Samozrejme že to prejde a tie pocity, emócie sú zas v .... No začarovaný kruh, viem mala by som vysadiť lieky. Ale bolo by mi lepšie? Som maximálne demotivovaná k všetkému, strácam nádej, začínam byť veľmi pesimisticka a zas sa izolujem. Strašne ma vyčerpáva pretvarovať sa (keď vnútri skoro nič necítim). Neviem čo je horšie, či depresie a úzkosti abo toto.
Chcem zmeniť všetko vo svojom živote, no ako sa dotlačiť keď som bezcitná, nemám motiváciu, začala som byť flegmatická, racionálne vidím ako všetko sa dosralo kvôli tejto chorobe, a najhoršie je na tom to že chcem to vnútri strašne silno zmeniť - neviem ako, nepomôže mi nikto, v podstate som na všetko sama...
Psycholog /psychiater - toto mi nepomáha absolútne, môžem sa im vykecávať koľko chcem, majú svoje frázy kt. zakaždým omieľajú a čo z toho?
Potrebovala by som zopár rád, názorov. Ok viem že tie lieky ma ovplyvňujú a mala by som ich vysadiť, ale čo ak nemôžem ? (závislosť, bojím sa že skončím na ešte horších depresiách, poprípade že v tom rozpoložení si niečo urobím...)
