Ako osloviť muža,ženu. Povedzte to..

Ja asi neporadim, lebo v tomto som strasne drevo. Ale rada typu - zacni a ono to same pride, ti neodporucam :-D. Ja som tak prisla odhodlane za chalanom, on kracal po chodniku, ja som ho dostihla na bicykli, ale z bicykla som nezosadla, lebo som nenabrala odvahu, tak som iba spomalila a z bicykla cosi zacala a ako som zacala vetu, ani som ju nevedela dokoncit, tak som iba cosi nezmyselne habkala, este som pri tom skoro aj z toho bicykla spadla, lebo v tej pomalej rychlosti sa zle drzi rovnovaha :-D videla som na nom, ze nevie, co to ma cele znamenat, tak som sa rozlucila a odbicyklovala som urychlene prec :-D. A v duchu som si hovoria, ze uz je to za mnou, nic sa nestalo, uz je to minulost a aspon nanho uz mozem definitivne zabudnut, kedze ani len nema zaujem :-D. Po case sa vsak postaral o rozvoj komunikacie on, podstatne lepsie ako ja, a uz sme spolu rok a pol. Ked som sa ho pytala, ako si na tu situaciu spomina, hovoril, ze to bolo divne, ze cakal, ze zosadnem a pojdeme spolu. Ale ocividne to nepovazoval za akt zaujmu z mojej strany :-D. Takze radsej si dopredu premysli, co povies alebo urobis.

Ja asi neporadim, lebo v tomto som strasne drevo. Ale rada typu - zacni a ono to same pride, ti neodporucam :-D. Ja som tak prisla odhodlane za chalanom, on kracal po chodniku, ja som ho dostihla na bicykli, ale z bicykla som nezosadla, lebo som nenabrala odvahu, tak som iba spomalila a z bicykla cosi zacala a ako som zacala vetu, ani som ju nevedela dokoncit, tak som iba cosi nezmyselne habkala, este som pri tom skoro aj z toho bicykla spadla, lebo v tej pomalej rychlosti sa zle drzi rovnovaha :-D videla som na nom, ze nevie, co to ma cele znamenat, tak som sa rozlucila a odbicyklovala som urychlene prec :-D. A v duchu som si hovoria, ze uz je to za mnou, nic sa nestalo, uz je to minulost a aspon nanho uz mozem definitivne zabudnut, kedze ani len nema zaujem :-D. Po case sa vsak postaral o rozvoj komunikacie on, podstatne lepsie ako ja, a uz sme spolu rok a pol. Ked som sa ho pytala, ako si na tu situaciu spomina, hovoril, ze to bolo divne, ze cakal, ze zosadnem a pojdeme spolu. Ale ocividne to nepovazoval za akt zaujmu z mojej strany :-D. Takze radsej si dopredu premysli, co povies alebo urobis.

normálne ahoj a ideš :)

zmatenedievca, ty si na to este neprisla, ze oni sa usmievaju zo slusnosti a nic ine za tym nie je? na mna sa tiez usmieva, ked sa stretneme, vyborne sa rozpravame, usmievame aj ma akoze bali a tam to aj konci. ja som na dalsie mesiace odstavena. preto sa pokusam po tak dlhej dobe nieco s tym realne robit. zo mna je troska.

Chlapecodvedla, najhoršie na tom je to, že keď ma vidí ešte sa na mňa usmieva akoby sa nič nestalo a ja potom bývam z toho úplne mimo. Čo si mám o tom myslieť? Nechcem sa mu vnucovať je to pre mňa viac ako ponižujúce a prípadné odmietnutie by ma už načisto položilo. Nemôžem sa cez to akosi preniesť, lebo doteraz neviem prečo sa to pokazilo. Chcem na neho zabudnúť, ale to že ho stretávam mi vôbec nepridáva a ešte tie jeho úsmevy. Ja už vážne ničomu nerozumiem.:-(

zmatene dievca, to poznam, spamatavam sa z niecoho podobneho, doteraz som na nom lipla, snivala o nom, nevedela prestat /nechcela/, velmi velmi dlho. teraz som sa schvalne upla na iny, uplne nerealny objekt a ked mam potrebu nanho mysliet, tak rychlo prepnem na ten druhy objekt. toto jedine mi z toho zacarovaneho kruhu pomaha.

Zmatenedievca tvoj zivotny pribeh je takmer ako ten moj len ja sa so slecnou takto stretavam o par mesiacov dlhsie .:(

No v niektorych pripadoch je lepsie si svoje pocity k druhemu cloveku radsej nechat pre seba ako to tu spomenul uz niekto iny. Hlavne ked viete ze ten druhy ma vztah.

Ankaa máš 100% pravdu. Milujem chalana, ktorý prerušil so mnou kontakt a ja doteraz neviem prečo. Je to už niečo cez trištvrte roka, čo nie sme v kontakte. Stretli sme sa náhodne asi tak 6krát. Pozdravíme sa a len pozeráme na seba bez slov. No on a ani ja nemáme odvahu povedať tomu druhému nič. Je to naozaj hrozný pocit, keď človek nevie na čom je a nedokážem sa ani ďalej pohnúť. Stále myslím na neho a je to dosť zničujúce. Milujem ho aj keď mi ublížil, no keď ho vidím nezmôžem sa na nič. Je to len taká “nádej“, ktorá stojí za viete čo. Chcela by som to definitívne ukončiť, ale asi to nedokážem, pretože si vždy poviem, že príležitosť ešte bude aj keď dobre viem, že to už tak nemusí byť. Mám z toho hrozný strach.

a co ak je dotycny zadany ? alebo o 10r mladsi ? aj vtedy ???
niekedy to proste nejde a od urcitych ludi mozes cakat okrem odmietnutia aj vysmech
vyznavat niekomu nieco, kto ta ma uplne na haku ... nikdy