Ahojte mam 15 rokov a mam taky problem - strach z cestovania. Vzdy som milovala cestovanie a vzfy som snivala ze budem cestovat a ucidim krajiny sveta no bsetko je inak a hlavne trraz ked mam ist na skolu kde asi bydem cestovat ale chcem sa tomu postavit tomu straxhu ktory som nikdy nemala . Len pre vysvetlenie tyzden pred zaciatkom letnych prazdnin sme boli na jarmoku a ja som tam odpadla z velkeho telpa no vsetko bolo dobre ak ked som isla do skoly no ked zacali prazdniny a ja som skoro njkam nechodila lebo rodicia provalu tak sa nieco vo mne zlomilo a bala som sa ist co i len do ineho mesta kusok od nas teraz uz to take nie je no ajtak sa mi vzdy ked idem niekde dalej srdce rozbucha a ked vystupim z autobusu alebo auta mam pocit ako na odpadnutie tak dufam ze to prekonam a bude to ako ptedtym ...
Strach
Ipsilon,celkom dobrá rada alebo riešenie,len aby si na tie lieky nezvykla lebo potom by sa z toho ťažko dostávala, myslím si,že všetko je v hlave a keď je to v hlave treba to z nej dostať von ale myslím si,že by bolo lepšie keby to odstránila radšej nejakou komunikáciu s niekým kto by jej vedel pomôcť než liekmi,ale nápad fajn ja sama som sa chcela dokopať k nejakým "upokojujúcim" liekom..
Ahooj:) Ja mám 18 a presne viem o čom píšeš,mala som to isté a dokonca som mala školu asi nejakých 80 km od domova, čo jest nejakú hodinu a pol cesty,stále som chcela cestovať ale keď prišlo na to,že mám odísť za školou od domova a precestovať tak celých 6 rokov(moja stredná je 6 ročná),tak ma prešla chuť,a pri pomyslení nato, mi začalo pomaly prichádzať zle,každý deň,bála som sa,že to nezvládnem a niekde ma švihne o zem,dokonca som rozmýšľala,že na tu školu proste nenastúpim ..Od stresu som dostávala depresie,typu,roztrasené nohy,ruky,zlé spanie,teda vlastne nespavosť,nejedla som,neustále som plakala,mala som proste strach,že niekde po ceste skolabujem alebo ma prenásledovali rôzne pocity,napríklad to,že keď budem potrebovať pomoc,nikto mi nepomôže ..Poviem ti pravdu,teraz som tretiačka na strednej a keď si spomeniem ako som sa bála,dnes sa na tom zasmejem,ver či nie,dostali ma z toho kamoši a nový priateľ,ktorého som si našla krátko po tom ako som nastúpila na strednú,začala som sa brať ako "dospelá" a všetko razom opadlo,stres,strach a hlavne pocit nevoľnosti a pocit na odpanutie..To všetko je spôsobené strachom a stresom,skús sa uvoľniť,nemyslieť na to,uži si ten pocit,keď budeš jazdiť do školy trebárs vlakom v nedeľu poobede a obzerať si krásne Slovensko a ako budeš konečne rozhodovať za seba bez rodičov:D :) Mne to pomohlo a ak nie,tak zájdi za psychológom,netreba sa báť,ten sa s tebou maximálne porozpráva a bude sa ti snažiť pomôcť a určite by sa mu to podarilo:) Držím prsty!! a neboj sa!! :)
No, pokúsim sa k tomu povedať niečo zmysluplné, aj keď neviem, či sa mi to podarí... Jednoducho choď do lekárne a popros pani, ktorá pracuje v lekárni, aby ti dala liek, ktorý ti pomôže. Ona ti nejaký liek isto dá. Potom si ho dáš a spravíš všetko bezo strachu, tak ako si zaumieniš. Jednoducho si to namyslíš a presvedčíš samú seba, že je presne tak, ako je to uvedené v návode!!!
Ja som mal kedysi tiež strach, ale potom som aplikoval ten postup, ktorý ti odporúčam a vieš, čo sa teraz deje? Čo sa stalo? A uveríš mi vôbec? Asi nie.
Si predstav, že bubák predtým, než ide spať, tak sa najprv pozrie pod posteľ a do skrine, či tam náhodou nie som ja, osobne. Ja mu tú radosť raz urobím a dostavím sa osobne. Neviem potom čo a ako urobí, čo a ako spraví.
to sa ti tak od strachu trasú ruky,že to neviem prečítať vobec ? :D
