Viem, že tu je množstvo príspevkov podobných tomuto môjmu. Viem, že mi budete písať, aby som si zašla pokecať ku psychologičke, ale to asi nepôjde.
Chodím na VŠ, kde popri štúdiu si aj sama na seba aj na školu zarábam. Odišla som od našich, kvôli veľkej láske. Iba kvôli nemu som vlastne stratila všetko. Rodinu, budúcnosť, sebaúctu. Zo začiatku to bolo všetko fajn. Postupom času sa to všetko zmenilo. Začal sa ku mne správať hrozne a ja som začala cítiť, že jeho city ku mne ochladli. Vôbec spolu nespávame, proste nič. Robila som všetko preto, aby sme sa mali dobre. Robila som všetko preto, aby sme boli šťastní.
Pred pár dňami sa so mnou rozišiel. Vraj kvôli mojej rodine a že ma už nemá vôbec rád. Bol a aj stále je to pre mňa veľký šok. Mám skúškové, nedokážem sa sústrediť na učenie, prestala som jest, schudla som na 43kg., nedokážem skrátka nič. Absolútne nič, iba ležať, spomínať, plakať (z čoho mám strašné migrény), raz za čas ísť na počítač a hľadať niečo, čo mi pomôže. Beznádejne.
Ostatní sú pri mne a chcú mi pomôcť. Vraj sa mám zahádzať robotou a nepremýšľať nad tým. Je tu však jeden zádrhel, pri každej jednej činnosti na to myslieť musím, lebo on je stále pre mňa všetkým. Ešte stále som u neho, rozprávame sa o blbostiach, nechce riešiť túto situáciu. Je mu to úplne jedno.
Prosím Vás, poraďte mi. Čo robiť? Čo pomáha? Je to len blbý rozchod, áno. Ale kebyže je to rozchod vo vzťahu, kde spolu chodíme iba von, milujeme sa, nepoviem ani slovo, zatnem zuby a idem ďalej. Ale po tom všetkom, čo sme si preskákali, to len tak nedokážem a verte, bol toho ozaj veľa a nebolo to vôbec ľahké.
Rozchod
Čítala som len začiatok - po vetu " to kvôli nemu som stratila všetko"
Nie. To nie je pravda. 50% to bol kvôli nemu a 50% to bolo kvôli tvojej hlúposti - keď si niečo také dopustila, dovolila.
Bolesť je potvora. A určite potrebuje čas. Ale sám čas stačiť nemusí. Treba aj odpustiť.
Podľa mňa neznie celkom v poriadku čo píšeš. Teda sa pýtam, či ten vzťah bol niekedy zdravý. Keď si kvôli nemu opustila rodinu... Skôr mi to znie ako závislosť. Láska a závislosť sa niekedy veľmi ľahko popletú. Ty si toho človeka vyslovene potrebovala, upla si sa naňho a bez neho nemá teraz život zmysel. To nie je zdravý vzťah. Samozrejme, že ak sú dvaja ľudia dlho spolu tak si potom chýbajú a bolí to. A mám pocit, že tvoj priateľ sa už dlhšie správal tak, že dievča s otvorenými očami by si všimlo kam to smeruje. No ty si si to zrejme vôbec nechcela pripustiť.
A čo teraz, no určite je dobré tráviť čas s priateľmi. Je dobré vytiahnuť sa von do prírody na čerstvý vzduch. Priateľovi odpustiť a v láske mu popriať nech sa mu darí (veď o tom láska je - že chcem dobro toho druhého). A prijmi to. Nečakaj na zázrak, že sa bude chcieť vrátiť. Prijmi to a predstav si to ako balón, ktorú púšťaš a on odlieta. Povedz si nahlas, že ti ublížil, kľudne si poplač, ale daj si od toho aj pauzu ;) Ono to bude každým dňom bolieť o niečo menej. Zázračný recept, ktorý to celé urýchli asi neexistuje... Každý deň si nahlas povedz, pred zrkadlom, že si silná žena, že mu odpúšťaš, že tento deň bude zas o kúsok lepší... To je psychologická taktika :) Keď mozog tieto veci počuje dosť často, orientuje sa na ne ;) Každopádne by som sa vyhla melancholickej hudbe. So skúškami, no ťažko povedať. Prosto skúšaj sa na ne pripravovať...
Mesacny princ
Mozno to bolo hlupo napisane...dvojzmyselne
Tym som len chcela povedat,ze treba ist dalej ,ze moze stretnut muza ktory ju bude lubit a ona jeho.
Messje ,,Miluj toho kto ti lasku vrati.,, (nie je to tak trošku sebecké a je tá veta, ktorú si použila naozaj o láske?) :)
Acikra ,,Robila som všetko preto, aby sme boli šťastní.,, Nič v zlom ale to si myslíš ty, že si to robila :) Z tvojho pohľadu by to malo byť ok a ten chlap by mal byť šťastný, ale hups...niečo sa deje...kontrolka svieti...
Z ničoho nič tie city neochladli!!! Musela si si predsa všimnúť, že sa to mení a ak si si to všimla, tak prečo ste sa ako dvaja dospelí ľudia neporozprávali? Prečo si to nechala zájsť až do tohoto štádia? Nespávate spolu, rozprávate sa o ,,blbostiach,, je mu jedno kam chodí š a čo robíš....
Ako keby som čítal o sebe :) Len ja som mal šťastie v nešťastí....
Pozri možno už dávno niekoho má a ty o tom ani netušíš.. Kvôli nemu si sa všetkého vzdala? To naozaj? Nie, nie a ešte raz nie...Dôvod? Láska - hlúposť
Ja ti napíšem len toľko, že by ste mali ísť od seba. Mala by si sa čo najskôr odsťahovať... Ale ak ste sa nerozprávali a stále sú to len tvoje ,,dohady,, a chceš sa rozísť, tak pouvažuj čo sa pokazilo....
je úplne jedno v akom vzťahu by si sa rozišla...bolí to rovnako ak druhého miluješ!!!
Niečo sa nepodarilo...treba na to prísť a nalyzovať to skôr, ako ti dotyčný zmizne zo života, lebo následne budeš len tápeť prečo to celé skončilo.... Ale nepremýšľaj štýlom ,,on za to môže,, ale skôr ,,čo sa vlastne stalo,,
Máme tendenciu priťahovať podobný typy ľudí a závisí to od nášho vyžarovania, návodov a rôznych iných okolností...to je len rada do budúcna..
Čo pomáha...pochopenie
Ak zistíš prečo sa ti to stalo, tak to bude také malé zadosťučinenie: A láska je nesebecká, nevidím jeden jediný dôvod, prečo by si ho nemohla ďalej milovať...len niečo neprialo, aby ste skrátka boli spolu...hm...
Prave preto cim ste si presli a co si s nim.prezila,pre neho urobila a on sa choval ku tebe ako studeny cumak...prave preto by som bola stastna ze som od neho prec.
Jemine baby preco stracate hrdost pre niekoho kto vam na plnu hubu povoe ze k vam nic neciti?
Ja by som uz v ten den bola prec a ty sa mu este snad doprosujes?
Maj trosku hrdost.Len sa mu viac sprotivis.Miluj toho kto ti lasku vrati.Nie kvoli komu prides o zdravie.
A odid odtial.Ziadne vyhovorky.
Hemží sa to tu odpoveďami...
