dobry den / vecer.....tazko sa mi tu pise, lebo absolutne neviem slovne vyjadrovat city a to co sa vo mne odohrava ale rozhodla som sa takto anonymne poprosit o radu a o nazor. aby som sa dostala k jadru problemu, musim zacat od zaciatku. chodila som od strednej skoly s chalanom asi 3,5 roku...vsetko bolo fajn ale nastupili sme na VS a kym som ja cakala pri skype a fb kym sa ozve on si uzival VS zivot. Po 3 rokoch som si uvedomila ze mu je vsetko prednejsie ako ja...kamosi, alkohol, zabava, trava....fakt som ho lubila, bola to taka prva (a asi aj posledna) big love. Po 3,5 roku som sa s nim rozisla lebo som uz dalej nemohla....on si az potom uvedomil co sa stalo a dalsie 3 roky mi nedal pokoj s tym ze ma chce nazad. Nedala som sa. Problem vsak je ze som sa nedala ani inym chalanom, bola som tak sklamana ze som sa utiahla do ulity...chodila som sice von, mala svoju wild fazu zivota ale o vztahu som nechcela ani pocut. A sme v sucastnosti. po VS som odisla na nejaky cas do zahranicia, mala ruzove okuliare ake to tam bude super, ale bola som tam cely cas uplne sama, vratila som sa domov, nastupila do prace znova s ruzovymi okuliarmi ktore mi ale velmi rychlo spadli...znova som bola uplne sama (s vynimkou rodicov a surodenca, ktori mi pomahaju ako vedia...ale to nie je ono). Bola som tak sama ze som upadla do depresie a Dr. mi predpisal antidepresiva - ktore ale nemam odvahu zacat brat. Zmenila som pracu, prestahovala sa do ineho mesta, praca je super, ale...znova som po praci sama.....nic ma nebavi, nechce sa mi sportovat, citat, ucit sa, fotit (co som velmi rada robila predtym), citim sa uplne prazdna, moj zivot je prazdny, zrazu citim ze mi chyba partner s ktorym by som si postupne zariadzovala byt, chodila na prechadzky alebo len tak vecer pozerala film. Skusala som zoznamky ale akonahle mi niekto napise odpisem zopar sprav a potom ked mi navrhne stretko zlaknem sa a uz neodpisem....ako to mam odstranit? ako dat prec tento "blok"? Biju sa vo mne tak protichodne pocity...na jednej strane by som velmi chcela (po 4 rokoch) partnera na druhej strane si to absolutne nedokazem predstavit a kazda predstava na rande vo mne vzbudzuje strach, odmietanie, odstup, uzkost. Uz ma to nebavi, tento osamely zivot v ktorom vsetko robim sama......ak ste sa dostali az tu tak gratulujem, a vas nazor na moju situaciu ma potesi
uz neviem ako
ahoj k tomu rozchodu s tou tvojou ,,velkou laskou,, si len gratuluj zato ta velmi chvalim ze si mu nedala sancu lebo by sa aj tak nebol zmenil!! debilko čo chodi po partiach ,kamaratoch a travu fajči je partia akurat tak pre nejaku trafenu hus ale nie pre normalnu zensku a ako partner na zakladanie rodiny uz vobec nie! co sa tyka vztahu urcite by som tomu dala cas a neuhanala by som si hned vazny vztah... skor najst si dobreho kamarata ist von do kina, na kavu ale DOBRE HO SPOZNAVAT!! A hlavne v zlej situacii!! Nech sa nepopalis lebo ludia vedia byt strasne falosny! Drzim palce... hlavne nemaj na zaciatku velke ocakavania skor to vsetko ber tak pozvolna... a never vsetkemu co ti chlap natara...
skus sa trochu uvolnit, povedz si, ze o nic nejde, ides si dat kavu s clovekom, bude to super
na tie stretka sa prekonaj a chod.
zeby som "rozchadzala" rozchod 4 roky?
AD neberiem...tiez mi to pride uz cez....nad psychologom som rozmyslala...musim nejakeho skusit.
Treba to zobrať aj z iného uhla pohľadu. S tým ex-priateľom si mala aj pekné chvíle, nie len tie zlé. Skús niekedy pomeditovať aj o tom. Ak to bolo od začiatku celé zlé, tak neviem, či to len tak ľahko rozchodíš.
"Bloky" sa najlepšie odstraňujú u psychológa, podotýkam dobrého psychológa, s ktorým si musíš sadnúť. Tie AD by som zatiaľ odložila, ak by to s tým psychológom nevyšlo, alebo ak by si došla do štádia, že nemôžeš spávať, či jesť od smútku.
