Stale viac a viac s pribudajucimi rokmi akosi stale neviem najst zmysel zivota. Jedina vec, kvoli ktorej zijem su uz asi len moji rodica, pretoze som ich jediny syn. Moja neexistencia by ich asi neskutocne ranila a taky sebecky zase nie som. A tak idem kazdy den do prace, tvarim sa ze som OK. Ked idem s priatelmi von, tak tvarim sa, ze som OK. Pridem obcas domov, tak tvarim sa, ze som OK. Len akosi nie som.
Niekedy sa nadchem pre tolko veci ako je cvicenie, knihy, atd. proste hocico co by ma aspon trochu len rozptylilo. No po par dnoch, mozno tyzdnoch to zase zo mna opadne a opat nevidim v nicom zmysel.
A uz neviem co mam robit...lebo toto vsetko ma neskutocne ubija.
Castokrat zavidim ludim ktory su v niecom skutocne dobry, ako je napriklad sport, spev, hudba, tanec (umenie celkovo), intelekt, dobra pamat. Ja som bol v detstve a aj na gympli celkom sikovne dieta, ale tento privlastok som si vysluzil asi usilovnostou, nie nejakym nadpriemernym IQ. Potom na vysokej skole som si uvedomil ze som taky priemer, a tak som prisiel aj o to co ma robilo ako tak vynimocnym a drzalo ma trochu nad vodou. VS som vystudoval bez problemov, ale ziadne vyrazne uspechy som nedosiahol. Teraz pracujem a ten zbytok je uz znamy.
nemam chut pokracovat v tomto zivote ale musim
Jake, zdravim ta.
Prid sa pozriet k nam do ustavu pre seniorov, kde pracujem.
Prid sa popasovat s kazdodennostou, kde ziju tazke stavy nasich starych rodicov, a ci rodicov, o ktorych sa nemoze rodina, ci blizki postarat. pretoze im to neumoznuje system. Musia pracovat, aby jedneho dna mohli oni skoncit v ustave, lebo nebudu moct zvladat svoj zivot zit samostatne z dovodu nadobodnutia veku a roznych diagnoz. Prid sa pozriet a porozpravat s jednym starkym, ci starenkou, ako ju "nudi" zivot....A ak precitnes, objavis nove hodnoty, uvedomis si priority a uhadzes sa. Svoj proces zitia vezmes do svojich ruk. Nebudes iba prijimat, ale aj davat.
JAKE, ak chceš, napíš mi na email alessandra999@centrum.sk a môžeme popísať viac :)
nájdi si dobré dievča,budeš mať zmysel života
Alessandra som rad, ze ma chapes. Ano je to tak, ze nemam uz ziadne ciele, tuzby, sny. Pritom ked sa pozriem spatne retrospektivne do detstva, alebo v prvych rokoch na gympli, tak som mal tolko cielov a ambicii. Len postupom casu som si zacal uvedomovat, ze vela z nich sa asi nestane skutocnostou. Ta detska naivita sa zacala postupnce transformovat cez nie istu buducnost az do akejsi prazdnej nicotnej reality.
Co sa tyka rodin, tak jedneho dna by som si chcel zalozit rodinu. Problem je, ze nie som si isty ci verim este na lasku. Ked vidim rozpadnute vztahy svojich priatelov, kamaratie, znamych...tak ma to len utvrdzuje v tom, ze je to asi len nejaka rozpravka, ktoru si vymyslelo ludstvo, aby ten zivot bol o cosi menej znesitelny.
A co sa tyka pomoci inym ludom, tak musim uznat, ze je to prijmeny pocit ked nikomu pomozem. Len potom si zacnem klast otazku, ci to prave nie je dovod preco ma maju priatelia radi. Vedia, ze som tu pre nich, ak ma potrebuju.
Tak zavidim ludom, ze maju nieco co ich zenie dopredu,ze vycitia, "ze ano v tom som skutocne dobry a natom budem makat a viem ze budem moct byt na seba hrdy ked sa na sklonku zivota spatne pozriem na svoj dozadu".
Jake, vobec nepises co ta tak ubija. Mas milujucu rodinu, priatelov, pracu, uspesne ukoncene vzdelanie, bezproblemovu minulost, ziadne traumy, ziadne dlhy, strechu nad hlavou, si mlady, zdravy a mas zivot pred sebou... Jedine co ta trapi je, ze si 'priemerny'? Zobud sa! Si na tom lepsie nez 99% ludstva. Z nejakeho dovodu by si chcel byt iny, nez si... Chcel by si vynikat v umeni? Vies kolko takych ludi ma seriozne problemy s disciplinou, depresie, neprakticke iracionalne chovanie, a kolko extra nadanych ludi ma problem vobec komunikovat s okolim, zavislosti? Viem, ze ak mas depresiu, je zle ti poukazovat na to, ako si na tom este dobre oproti ostatnym, ale fakt nemam tucha, co ta ubija. Skus trochu introspekcie, mal by si pochopit, ze uz nie si v skole, kde staci posluchat, uz si v realite, kde sa citis strateny, ale navod, cestu, ciel ti uz nikto nenadiktuje na tabulu. Musis ho najst v sebe...
Ahoj, Jake,
prečítala som si tvoj príspevok a dobre viem, čo prežívaš. Rozumiem Ti.
Ak som dobre vycítila z tvojho príspevku (a OPRAV MA, ak sa MYLIM) – nemáš žiadne sny, túžby, ciele. A to je podľa mňa ten problém. Vieš, to hľadanie zmyslu života – mne to príde ako hľadať diamant na púšti :) Chýba ti vnútorné šťastie a cítiš prázdnotu. Neverím, že nemáš žiadne sny, že sa ničomu nechceš v živote venovať, že nechceš cestovať, zažiť, vidieť nejaké nové veci? Pre mnohých ľudí je zmyslom života – založenie rodiny, i keď, áno sú aj typy, ktoré nie sú rodinne založené (asi patríš medzi nich?) . Čo tak byť tu pre iných a pomáhať niekomu? Napr. psíkom v útulku, starým ľuďom v domove dôchodcov. Máš prácu – môžeš niekomu pomôcť finančne. Teraz to nemyslím, tak, že máš dať celú výplatu do útulku havkáčom, ale niekedy pomôže i malá suma. :)
Určite neuvažuj nad odídením z tohto sveta – bola by ťa škoda a veľmi veľmi veľmi by si ublížil rodičom. NEUVAŽUJ NAD TÝM, prosím.
S tou výnimočnosťou v športe, umení,... Áno, talent treba mať, ale ja osobne si myslím, že výnimoční ľudia, sú výnimoční práve vďaka svojej usilovnosti a vytrvalosti. To, že si ukončil VŠ, máš prácu – to je tiež úspech – i keď to možno berieš, za takú obyčajnú samozrejmosť, ale sú ľudia, ktorí sa k niečomu takému nedopracujú, aj keď chcú.
Skús porozmýšľať nad pomocou iným – ľuďom, zvieratám, prírode – či by sa práve tu nenašiel ten diamant v púšti ....
