Chcela by som ísť študovať na vš, konkrétne marketing, alebo massmédiá. Rada robím kreatívne veci, fotenie, písanie atď. Problém je v tom, že som mala veľa zlých skúseností s ľuďmi, v škole a aj v práci. Vždy som bola tichší typ, kým človeka poriadne spoznám. Medzi kamarátmi mi je fajn a viem sa uvoľniť a zabávať. Avšak, vytvoril sa vo mne akýsi blok. Čo sa týka práce, najradšej si veci robím sama. Už nechcem, aby mi niekto pozeral na prsty, v minulej práci som sa stretla so závisťou, ohováraním atď. Som citlivá a také veci neznášam dobre. No profesia, ktorú chcem robiť sa všade robí kolektívne. Ale ja už nechcem, neznesiem to, už pri myšlienke na tlupy ľudí sa potím, pritom práca s ľuďmi (klientmi) mi nie je nepríjemná. Najhoršie je, že sa už nechcem meniť, chcem to takto ale tým pádom by som sa musela s takou profesiou rozlúčiť, v ponukách som také niečo nenašla ako home office. Už neviem, čo a či ma niečo v budúcnosti čaká..Potrebujem sa s niekým porozprávať ale nikto mi nevie pomôcť, alebo má vlastné problémy :/
práca v marketingu a sociálna fóbia
nemusíš to vidieť takto tragicky
Toto by mohlo byť niečo pre teba: cs.wikipedia.org
Ahoj, Ninn. Nie je pravda, že práca marketérky vyžaduje prácu v kolektíve a dennodenný styk s cudzími ľuďmi. Ide o elektronický marketing. Áno, kontaktu sa nevyhneš - telefonickému, písomnému a občas aj stretnutiam so zákazníkom - klientom alebo šéfom (ak náhodou nerozbehneš vlastný biznis,) či kolegami, ale dobrý marketing sa dá robiť aj osamote spoza stola a aj tam môžeš ukázať, čo vieš. Ver mi, viem presne, o čom hovorím :)
Ďakujem za odpoveď. Ja som v obchode robila aj vo veľkom - tam sa to vo mne prehĺbilo, ohováranie, závisť, vedúca bola proti mne len preto lebo bola kamarátka s falošnou kolegyňou, takže verila jej, nech som sa snažila akokoľvek. Potom som robila v malom, robila som tam sama, mala som rada kontakt so zákazníkmi ale hlavne - robila som si veci sama, mala som tam kľud a čo sa toho týka tak som chodila domov spokojná...Len sa chcem pohnúť trochu ďalej aj kvôli platu, ktorý je v obchode naozaj len na prežitie...
no ked som ja mohla robit so soc. fobiou v obchode... s ludmi.. a aj teraz robim vo firme kde su okolo mna desiatky ludí...
ziaden problem...
problem je ked si to stále pripomínaš...
hlavne treba robit to co ta baví,...
aj psycholog povie ze to je praveze dobre ked si medzi ludmi a cim viac/castejsie tym lepsie...
lebo niektorí čo sa len lutujú sa zavru doma medzi steny....väcsinou takí ktorí si to mozu dovolit ze ich niekto chová..lebo clovek co vlastni nehnutelnost za ktoru treba platit...musi do práce chodit... na tu samotu si zvyknu... a potom maju problem aj pred vchodove dvere vyjst...
ja som zvykla mat take stavy ze to mam sama na sebe odskusane... ked som chodila do práce v obchode bolo vsetko supe.r.. + som si vybavila brigádu v druhom obchode.. takze som absolutne nemala cas rozmyslat nad nejakou poondanou soc. fobiou....
ALE!!!
ked sa stalo ze som mala volny vikend ze ani robota ani brigada... to bol prúser... ked som bola cez vikend doma -zijem sama... a v nedelu mi bolo treba do obchodu na potraviny mala som problem..
takze najlepsie eje byt medzi ludmi.. teraz to uz mam pod kontrolou.. uz mi da sa povedat ustupila ... vikendy mavam volne a v pohode.. zbyknem s kamoskou von vybehnut ze si ideme sadnut niekam...
takze toto take strasne nie je co by sa nedalo zvladnut...
ale mne pomohla psychologicka lebo mi to prepuklo zrazu co sa mi to dusilo vo mne roky... ked som zacala v obchode robit...
...
