Zeby posledna šanca...?

Zrejme už píšem s poslednou šancou a nadejou v srdci... Dovolte aby som sa predstavil. Som mladý 24 ročný chalan z východu / bj/, ktorý možno posobi navonok, že ma všetko, čo k zivotu potrebuje. Ale pravda je uplne niekde inde. Už roky ma zužuje zrejme ta soc. fobia, s ktorou musim zapasiť každý den. Za ten krátky čas, čo som tu na tejto zemi som sa dokazal vypracovať vdaka svojmu usiliu a snahe. Nie som človek, ktorý bude vylihovať a nič nerobiť, ale rano o piatej vstanem a idem si zabehat, zacvičit, makat, aby som napredoval a niečo nove tvoril. Pamätam si este zopar rokov dozadu, ked som chodil do školy, tak sme si ako rodina musili pozičiavat zopar drobných, aby sme mohli poplatiť ucty a zakladne veci ku zivotu. A teraz uz mam dom, sice s rodicmy ale prerobeny aby tam mohli zit dve rodiny.. čo je pre mna zaklad, auto, stabilnu pracu, príjem, kupujem si pozemky, investujem, na jar idem stavat väčšie garaze, na svoju techniku a snazim sa dalej napredovat a rozvíjať. Mam na plane vyhladnute dalšie pekne nove autičko a snazim sa, aby môj zivot za niečo stal. Ale to podstatne a dôlezite pre mna stale chýba a to je priatelka, manželka, deti. Moje detstvo nebolo vôbec ružove, aj kvôli zopar zlým ludom v rodine. Ale čo už, stáva sa. Boli to tazke chvíle. Ale bohuzial, zanechali na mne negatívne spomienky. V aktuálnom zivote mam problem sa zoznamovat, komunikovat, aj ked s ludmi, s ktorými som v kontakte, by to o mne vôbec nepovedali, lebo som ukecamy, vtipny, atd, ale s cudzímy je to katastrofa, KO..... Viete, aky je to strasny pocit, ked idete niekam, a mlade dievčata sa za vami ohladaju, lebo som im sympaticky a ja nič, som take drevo, čo sa radšej skrýva a uteka. Ale v podstate by mi k zivotu stačila jedna mlada, pekna slečna a nepotreboval by som nič viac. S nou by som si chcel založiť rodinu a deti, to je pre mna prvorade. Ale zrejme kvôli tejto fobii, to nebude taketo lahke, uvedomujem si ze roky utekaju a ja som stale sam.... a neviem ako to zmeniť.