Zrejme už píšem s poslednou šancou a nadejou v srdci... Dovolte aby som sa predstavil. Som mladý 24 ročný chalan z východu / bj/, ktorý možno posobi navonok, že ma všetko, čo k zivotu potrebuje. Ale pravda je uplne niekde inde. Už roky ma zužuje zrejme ta soc. fobia, s ktorou musim zapasiť každý den. Za ten krátky čas, čo som tu na tejto zemi som sa dokazal vypracovať vdaka svojmu usiliu a snahe. Nie som človek, ktorý bude vylihovať a nič nerobiť, ale rano o piatej vstanem a idem si zabehat, zacvičit, makat, aby som napredoval a niečo nove tvoril. Pamätam si este zopar rokov dozadu, ked som chodil do školy, tak sme si ako rodina musili pozičiavat zopar drobných, aby sme mohli poplatiť ucty a zakladne veci ku zivotu. A teraz uz mam dom, sice s rodicmy ale prerobeny aby tam mohli zit dve rodiny.. čo je pre mna zaklad, auto, stabilnu pracu, príjem, kupujem si pozemky, investujem, na jar idem stavat väčšie garaze, na svoju techniku a snazim sa dalej napredovat a rozvíjať. Mam na plane vyhladnute dalšie pekne nove autičko a snazim sa, aby môj zivot za niečo stal. Ale to podstatne a dôlezite pre mna stale chýba a to je priatelka, manželka, deti. Moje detstvo nebolo vôbec ružove, aj kvôli zopar zlým ludom v rodine. Ale čo už, stáva sa. Boli to tazke chvíle. Ale bohuzial, zanechali na mne negatívne spomienky. V aktuálnom zivote mam problem sa zoznamovat, komunikovat, aj ked s ludmi, s ktorými som v kontakte, by to o mne vôbec nepovedali, lebo som ukecamy, vtipny, atd, ale s cudzímy je to katastrofa, KO..... Viete, aky je to strasny pocit, ked idete niekam, a mlade dievčata sa za vami ohladaju, lebo som im sympaticky a ja nič, som take drevo, čo sa radšej skrýva a uteka. Ale v podstate by mi k zivotu stačila jedna mlada, pekna slečna a nepotreboval by som nič viac. S nou by som si chcel založiť rodinu a deti, to je pre mna prvorade. Ale zrejme kvôli tejto fobii, to nebude taketo lahke, uvedomujem si ze roky utekaju a ja som stale sam.... a neviem ako to zmeniť.
Zeby posledna šanca...?
pre sportovkyna:
no mozno neveriš, ale je to tak. Bodaj by som sa nudil a len tak tu kecal a vymyšlal si somariny, ale tak to nie je. Ono keby som robil tu na slovensku, tak by to bolo o dosť ťažšie, ale chodim do zahrančia pravidelne- teraz približne 20 dni robota a 13 volno. Bože, ked si spomeniem, že skôr som bol schopny za mesiac odrobiť aj 400 hodin / teraz už tolko nie/, to boli časy, vtedy som mal neskutočnu motivaciu napredovat, no v podstate stale ju mam, ale chcem to pre niekoho robiť, pre rodinu... :D lebo, keby som tu mal byť na tomto svete stale sam, tak by som to už prežil aj bez tej roboty...
Ono dosť je to aj o tej motivácii, stači ked si rano zapnem pohodovu muzičku - duri hnilica, instinct, nocaden a dokazat sa tak rozhýbať, ze nič nie je nemožne a snazim sa napredovať.
no čo sa týka tych slečien, ktoré by mali skôr zaujem o to, aby si uživali a nič nemuseli robiť - osobne tu v okoli poznam min 4, ktorým, keby som zavolal, tak hned pribehnu. Niektoré sa aj same núkali, čo bolo pre mna dosť trapne. Ale aj tak som nemal o nich žiaden zaujem, lebo nemaju nič podstatne do života ponúknuť. A kedze som doteraz vydržal bez sexu, tak vydržím aj dalej. Však ruky mam zdrave :D Zakladom je, aby mala dobre srdce a vedela sa prispôsobiť a robiť aj kompromisy. Rad by som si užival, tešil sa zo života, chodil na vylety, bike s niekým, kto za to stoji. Dokazal by som pre to všetko obetovať.
Hovorite, že mam len 24 rokov. Ale zivot dosť rýchlo uteka a človek sa ani nenazda a dalši rok je za nami.
Napr. mam uja, ktorý je fakt vynimočný človek, s nim by som dokazal prekecať dni. Ale tiež nemal sťastie na tu pravu a to už mal po 40-tke, bol by schopný obetovať pre niekoho všetko... ale nejako mu to nevyšlo. Minulého roku sa oženil, ale ako teraz sam hovori, keby som vedel, ako to bude, tak sa na ten smer s kadial je jeho zena ani nepozriem. Kedze dostal zenu, ktorá je schopna prespať min. 15 hodin za den, nie je schopna nič spraviť, resp. neskutočne leniva. Ale aj tak sa divim, kde mal oči. Ale je pravda, že sa oženil dosť na rýchlo, lebo už nechcel byť sam a teraz to aj dosť lutuje...škoda, nechcel by som tak dopadnuť, zasluzil si ovela viac a dosť ho to trapi
Tom,
Ja to tvoje ~ zaseknutie ~ chápem. Ideál by bolo, keby si sa S dotycnou zoznámil v spoločnosti tvojich známych. Napr. Vymyslím si situaciu - letná grilovačka na záhrade, a boli by ste v kolektíve, kde ty by si niečo povedal, tvoj kamoš by niečo povedal, tá slečna,, ina kamoška atď.
Proste žeby si na to zoznamovanie nebol sám :)
Predpokladám , že to zaseknutie je len na začiatku , kým slecnu nespoznas. Neverím, žeby si bol mimo aj pri ďalších stretnutiach S dotycnou :)
Ešte ma napadla jedna možnosť , ale možno za také nie si, zoznámiť sa cez net, S nikým si pisata tak ho čiastočne spoznas, predtým než sa osobne stretnete.
dakujem zatial za rady, no snažim sa, ale nie je to až take jednoduche pre mna...lepšie sa to tu o tom píše, ako v reale kona. Neviem, ale ako by som mal niečo v sebe zakorenene, že sa snažim im vyhýbať, byť nedostupny. Ako píšem, s ludmi, ktorých poznám som ok, ty by vedeli o mne toho nakecať, lebo si rad robim srandu atd :D ale s cudzímy, hlavne s dievčatami, ktoré su sympaticke je to o dosť horšie, vtedy ako keby som sa zasekol a neviem čo hovoriť a som nervozny, som mimo. Velmi ťažko sa to prekonava, srdce sa rozbúcha, ruky sa začnu triasť atd. A celkový prejav je k ničomu.
pre snehuliatko1 - tak sme na tom podobne, tiež občas musim predstierať že som sebavedomí, razny a že nič ma nemôže vykolajiť, ale moje vnútro je uplne mimo a dosť ťažko sa to zvláda. Niektore spoločenske situácie som sa naučil prežiť, ale najhoršie je to asi s tým zoznamovaním.
No je pravda, že sa snažim makať na sebe, ale spomínam si na obdobie, ked som chodil do 2 ročníka na OA a mal som take dlhšie obdobie, že som sedával za pc a postupne som priberal, až som sa dopracoval k tomu že som vážil 103 kg, až som sa raz pozrel do zrkadla a povedal si, preboha, čo to zo sebou robim, musim sa vzchopiť. Všetko je to o motivácii a odopierani si - v priebehu jedneho mesiaca som dokazal zhodiť 30 kg - ranajky jogurt, jablko, večera tak isto a naobed, to čo bolo doma navarene. A stále pred školou beh, po škole, a aj večer a plus cvičenie a podarilo sa. No a este vela vody. Momentalne sa už roky držim na 80-tke a je to v pohode. Ale aj tak nerozumiem ludi, ktorý dokázu hodnotiť druhých len podla zovnajšku, lebo to netrva večne a rýchlo sa to môze zmeniť. Ale ta podstata, aký je človek vo vnútri ostáva...
ja neverim, ze 24 rocny ma toto vsetko, sorry, ale neverim
tom, o akej poslednej príležitosti to hovoríš? Ty máš iba 24 a času máš habadej. Nikam sa neponáhľaj, na rodinu máš čas, počkaj si na tú pravú slečnu. Ak nemáš problém s bežnou komunikáciou, tak ako píšeš, určite sa takto zoznámiš aj s ŇOU. Možno si to ani neuvedomíš, možno to bude kamarátka, možno kamarátka Tvojej kamarátky, človek nikdy nevie...
Podľa toho čo píšeš, si dobráčisko, neskúsený a máš peniaze. To nie je pre chlapa dobrá kombinácia. Daj si veľký pozor, aby si nenaletel nejakej potvore, ktorej Ty budeš ukradnutý a po pár mesiacoch Ťa oberie o ťažko zarobené peniažky. Prečítaj si tu na ZDRAVÍ vo VZŤAHOCH tému Chudobný priateľ. Žiaľ, aj také ženy sú.
Držím Ti palce!
TomBJ,
tomuto ja hovorím - bieda bohatých :)
Na prvý pohľad máš super život, ktorý Ti samozrejme nespadol len tak Z neba ale musel si na tom pracovať, ale vnútri si sám a nešťastný, inak by si tu nepísal.
Hlavne si dávaj pozor, aby slečna mala záujem o tvoje vnútro, srdiečko a nie o tvoj majetok. Rozumieš mi :)
Skús S hľadaním kamarátky, ako ti radili ostatní, je to dobrý začiatok. :)
Tiez mam rovnaky problem, vlastne ja si celkovo v spoločnosti ludi pridem menejcenna a ,,horsia,, ako vsetci ostatni. Co sa niekedy vo mne odohrava je neskutocne, ten sklucujuci pocit neprajem nikomu. Ale to jedine co naozaj zabera v mojom pripade, je aj ked to bude zniet divne a akoby som si protirecila - SEBAVEDOMIE...ako pisem, ja ho nemam naozaj ziadne, ale zoberme si to tak, kto o tom vie? Nikto, pretoze sa o tom s nikym nerozpravam. Tym padom pre nich moj problem neexistuje a preto vzdy v kolektive to sebavedomie predstieram. Znie to mozno naozaj zvlastne, ale je to to jedine co mi pomaha v zivote so soc.fobiou. Ked si dam pohar vina tak vtedy je to uz tip-top :D ale to sa stava málokedy lebo pijem zriedkavo..neviem ci ti to da nieco do zivota ale skusit to mozes.. predstav si ze ked vychadzas z domu, tak si to sebavedomie akoze obliekas :D dalsia vec ktora nahrava tebe je ta, ze si ako pises mlady sympatak, ktory dba o svoj zovnajsok, teda nemas sa za co navonok hanbit! Ja som mala pred par rokmi krasnu, vysportovanu postavu a bola som so sebou velmi spokojna, hoci tiez som na tom bola so sebavedomim rovnako, teraz to mam o to tazsie, ze trpim poruchou prijmu potravy, bulimiou a zachvatovym prejedanim, takze moja krasna postava casom zial pominula, ale ak chcem zit, musim vychadzat z domu..viem, ze ked sa mam s niekym stretnut po dlhsom case, ten clovek mi povie ako som pribrala, lebo je to badatelne. Sama o sebe by som sa v takej chvili najradsej niekam zahrabala, keby to nevzalo do ruk to moje ,,akoze sebavedomie,, a odpoveda za mna ze som rada ze som konecne nabrala par kil a citim sa takto dobre, pretoze ma je za co chytit :-) ..takze tolko moja rada, kedze nie som zastankyna antidepresiv, benzodiazepinov a pod., musela som sa naucit ako s tym bojovat vlastnymi silami a ktovie mozno raz zistim, ze uz to sebavedomie vlastne ani nepredstieram :-) tak vela stastia zelam!
maš len 24 čo riešiš....?!
...chod von s kamosmi... do baru, na čaj, na pizzu...hlavne chodievaj medzi ludí, to je základ... a ako píše nižšie hladaj kamosky... kamarát sa s dievčatami... a nikdy nevieš ..možno tvoja kamoška ta predstaví tej pravej...
Neboj všetko príde, jeeeemin že 24r. si mladý chod medzi ľudí a užívaj si ono sa nejaká tak zahladi a oslovi ta sama ... taká čo bude za to stať si ta aj sama nájde! A dobre sa dlho čaká to si uvedom. Neviem čo mám ja povedať 30rokov a sama ale ty si mladý ani nevieš kedy to príde... väčšinou ako blesk z jasného neba!
