Ahojte.
Trošku ma trápi jedna vec, tak som sa sem prišla poradiť.
Mám priateľa už dlhšiu dobu. Ťaháme to spolu štvrtý rok. Moja najlepšia kamarátka si našla priateľa a sú spolu približne polroka.
Vlastne ide o to, že hocikedy mi povie, že sa rozprávajú o spoločnej budúcnosti, presne vedia koľko detí budú mať, aký dom chcú, ako ho chcú mať zariadený, aké auto budú mať, čo budú robiť, atď. Lenže my sme sa o tom s priateľom nikdy tak nerozprávali, nesnívali.
Mám to tak len ja vo vzťahu ?
Sme mladí a každým rokom, keď sme spolu, tak si vravíme 5-6 rokov a vezmeme sa. Netvrdím, že sa chcem vydávať hneď, mám pred sebou (ak nerátam už tento rok) ešte jeden.
Je mi to také divné, keď sa ma aj tá kamarátka opýta, že:“ a čo vy ? ako si to plánujete?“, že ja vlastne ani neviem, čo jej mám povedať. Potom ma to aj mrzí, že my si to tak neplánujeme, ale nikdy sme takú jasnú odpoveď na to spolu nemali. Buď tú tému obidvaja potláčame alebo to nechávame plynúť.
Ďakujem Vám veľmi pekne za Váš čas, prečítanie a vopred aj za komentáre.
A keďže sú tie sviatky, tak Vám zo srdca prajem do nového roku hlaavne veľa zdravia a veľa strávených chvíľ v kruhu svojich najbližších. :)
Spoločná budúcnosť?
Myslíš? My sme sa aj pár krát rozišli,ale boli sme v kontakte aj napriek tomu. Totiž ja viem, že on si hľadá partnerku, píše si na soc.sieti s kamarátkami (neviem, či ich už spoznal predtým ako mňa), preto ja tomu vzťahu veľmi neverím, aby som nebola zranená ešte viac,ak ten rozchod príde :)
Teraz som tym nechcela povedat, ze aj vy sa rozidete, len aby si porozmyslala aj ze co chces ty a nie len cakala, ako sa rozhodne on
Zrejme tomu vztahu prilis neveris, tiez som to zazila...ked potom zacal priatel o spolocnom zivote rozpravat citila som sa dost zvlastne a zistila som, ze to ani nechcem - no aj sme sa rozisli, nie hned, ale postupne som si uvedomila, ze si ho neviem predstavit ako partnera na zivot
jaj, asi si trafila do čierneho. Skôr je to o mne, že ja stále používam slovo "ja" miesto my. Stále to beriem tak, že to, že nám je spolu fajn je síce pekné, ale ja to beriem s nadhľadom. Nikdy nevieš.
Plany su len plany, mozu vyjst a nemusia. My sme si vsetko, co by sme v buducnosti chceli, vyklopili hned na prvom rande :-D odvtedy uz to nerozoberame, ale obaja vieme, ze si svoj dalsi zivot nepredstavujeme bez toho druheho, a to je dolezite. Ak s tebou partner pocita, a ty s nim, na menach deti sa uz dohodnete aj operativne :-D
Myslim si ze chlapi maju snahu, co najviac odkladat riesenie pokracovanie vztahu, jeho posun na vyssi level, lebo si myslia, ze este maju cas alebo ved ludia sa v dnesnej dobe ani nesobasia. Zeny zase nechcu riskovat, ze ich prilisnym vypytovanim a tlacenim na nich odplasia...casto byvaju po rokoch skepticke a nakoniec aj prestavaju dufat...skus na to nejako navodit temu, ak s tebou do buducnosti pocita bude prekvapeny, ze sa ho na to vobec pytas, ze inak by s tebou predsa nebol a ak nie budes vidiet, ze sa citi neprijemne a osiva sa....nemas co stratit, hadam nechces stravit roky zivota s niekym, kto s tebou nepocita do buducnosti, a okrem toho by ste sa mali naucit komunikovat o svojom vztahu, lebo rovnako neisto by si sa mohla citit aj v pripadnom manzelstve s nim. Inac musi byt super pocit, ked dvaja vedia na 100 perc., ze chcu byt spolu, no nie kazdemu sa postasti...
my sme tiez planovali a planovali az sme sa rozisli :D ono je to krasne si vsetko vysnivat a ten pocit radosti, ze sa zhodnete v buducnosti, ale buducnost nikdy nevies predvidat a naplanovat. NIKDY.
ja ti uprimne velmi zavidim, ze dokezes byt vo vztahu cele roky a len tak si nim plavat, neriesit co bude a uzivat si len to co je teraz. to by som chcel raz dokazat i ja, ja som tiez zatazeny na buducnost ako tvoja kamoska :-/ a nech sa pozriem do ktorehokolvek okamihu v minulosti, tak vzdy som si v tom danom momente svoju buducnost predstavoval inak ako sa v skutocnosti odohrala, ci uz v lepsom alebo v horsom.
co by som ti poradil urobit: vymysli si nejaku rozpravku pre kamaratku. vziat sa planujete za dva roky, deti chcete ale neviete kolko, zariadite sa podla toho jak sa vam bude pacit vychovavanie prveho decka - ked to bude maly hitler, tak to bude prve a posledne, ked to bude ticha popoluska, tak kludne i tri dalsie. kludne mozes byt viac neurcita, napr nepovedat ze sa chcete vziat za dva roky, ale az ked nasetrite na svadbu a to mozes omielat aj 10 rokov ze az ked nasetrite ;-) ver mi, dovtedy ta tvoja kamoska bud bude mat ineho, alebo bude mat toho svojho, ale iny dom, iny pocet deti, ine auto ... lebo to tak chodi :-)
nenechaj sa rozhadzat kamaratkou, susedkou, nikym, ty mas svoje plany, oni svoje :)
