Nechať ho ísť alebo tomu dať šancu ?

Ahojte. Dlhú dobu sa mi páčil jeden chalan z práce. Hanbila som sa okolo neho aj prejsť, pozrieť sa mu do očí. Proste som sa do neho platonicky buchla. Pred krátkym časom sme sa spoznali a boli sme spolu vonku. Aj povahovo mi sadol, je úplne podľa mojích predstáv až na jeden háčik. Navrhol mi len nezáväzny vzťah. Ževraj mal dlhobobý vzťah ale jeho priateľka sa odsťahovala do vzdialenejšieho mesta, kde študuje. Sú ešte stále spolu ale majú to voľnejšie a nazývaju ju už iba kamarátkou . Sem tam sa stretnú a tak. No hovoril o nej, ako o niekom o kom si myslí, že mu je súdený ale, že sám nevie ako to bude ďalej.
Ja "väčný optimista" som si povedala, že to skúsim, že časom na ňu určite zabudne a rozhodne sa byť so mnou na vážno. Od tej doby sme spolu každý deň, spávame u seba, celú noc ma drží v náruči, smejeme sa spolu, dokonca sme boli spolu aj na vianoce, priniesol mi rybu a pozerali sme filmy. Cítim takú blízkosť a zároveň vzdialenosť. S ním som spoznala skutočné vzrušenie pri sexe, doposiaľ som si myslela, že som divná, pretože mi to bolo skôr nepríjemné a nechcela som to. Ale s ním je to úplne iné. Cítim, že som sa už úplne zalúbila, ale stále premýšlam nad tým, že by som s tým mala skončiť, lebo budem v konečnom dôsledku sklamaná, čo by som bola už aj teraz ale potom to bude ešte silnejšie. Čo myslíte dokáže sa časom zmeniť keď si tak rozumieme alebo sa chlap musí zalúbiť hneď alebo nikdy ?