Ahojte.
Neviem co to presne je co citim ale neviem nájsť konkrétne žiadnu radu na internete. Mam 20 rokov. Mnoho ľudí má zdrave vzťahy okolo mňa. Ja som sa zalubil prvy krat vazne v 17 rokoch a zacal som chodit s dotycnou dievcinou, chodili sme spolu 1 a pol roka. Naozaj som ju ľúbil. Ale veci sa pomaly menili, ona sa menila a asi aj ja. Z môjho pohľadu sa jej nároky na mňa stále zvyšovali. Nebol som jej dosť dobrý zdalo sa mi a mala tendenciu vo vzťahu vládnuť a rozhodovať. Bola staršia odo mňa o 4 roky ale nemyslím že to bolo tým, skôr povahou.
A tak sme sa rozisli. Zaujímavé, že po všetkých tých skúsenostiach to pre mňa nebolo vôbec ťažké, raz ten pohár už pretiekol a bolo po. Žiadny kontakt. Akurát sa rozlúčila keď sa sťahovala do iného mesta kde si o chvíľu našla ďalšieho partnera.
Lenže ja som ostal akýsi zatrpknuty. Rozumiem že človek nemá chuť na vzťah pár mesiacov po rozchode. Lenže u mňa to bude o chvíľu už rok čo sme sa rozisli a ja ani len v mysli nemám chuť začať s niekým chodiť. Vzťah sa pre mňa teraz rovná strate slobody, hádkam a hnaniu ku vyššej výkonnosti. Mam svoje hobby, ktoré mojej priateľke vadilo, je to spojené s turistikou. Dnes mi ako prvé napadne pri potencionálnej žene ktorá prejde okolo: pozor, niekto kto by ti mohol vziať hobby, rýchlo prec.
Je to len môj prechodný stav alebo som naozaj v nejakom trpkom stave? Ospravedlnujem sa za gramatické chyby, ak sa vyskytnú, píšem rýchlo na mobile. Dakujem.
