Prečo žiť

Vždy je pre čo a pre koho žiť. Žiť si musíš svoj vlastný život, aj sám nájsť zmysel svojho žitia.
Najjednoduchšie a najpohodlnejšie je vzdať sa. Aby si to nespravil, máš tu už rozumné rady. Ja Ti navrhnem toto - zaobstaraj si psíka a ten Ťa z týchto chmúrnych myšlienok vytiahne. Na prechádzke s ním môžeš stretnúť dievča. : )

Čo má napĺňa? Je to život sám. Také každodenné maličkosti - rozkvitnutá fialka, vydarený obed, úsmev partnera, telefonát od blízkych, spoločnosť ozajstných priateľov, dobrá kniha, hudba, stretnutie s ČLOVEKOM, kt. ešte ovláda tieto zázračné slovíčka : prosím, ďakujem, prepáč a mnoho, mnoho iných vecí...

Tak Ti, neznámy, prajem aby tieto Tvoje pocity zmizli s poslednými sekundami starého roka a aby si v tom novom našiel presne to, čo hľadáš. Pokojné prežitie vianočných sviatkov, plné pohody! : )

No kiež by to bolo také jednoduché, nájsť niekoho pre koho žiť a podobne veci.
To sú také reči do vetra. Ja už som celkom prázdny ako duševne tak aj citovo, v podstate chodiaca mrtvola.

Zmyslom života je to, aby si sa cítil dobre, aby si v sebe vyvolával pozitívne pocity a snažiť sa o to čo možno najviac. Alkohol to nie je to pravé orechové, aj keď trebárs jedno pivo nikomu nezaškodí, len problém je s tým, že jedným to začína a končí viacerými.
Ak je pekné počasie, tak nie je vhodné taký deň stráviť v krčme pri okne...
Sú aj pozitívne závislosti, ak mám byť úplne otvorený, možno trochu telky, hudby, dobrá kniha, kamaráti, turistika, šport a tak ďalej. Treba si len vedieť vybrať a niečo aj robiť, nielen premýšľať o tom, že čo by si ešte spravil a napokon nespravíš nič:-)

Robotu zmen, nemusis pracovat v jednej cely zivot a hlavne, ked ta to tam nebavi a ostatne, ako vyborne napisal matyo.
Ja sa vzdy tesim na kratkodobe ciele, za par dni koncert, potom si vyhliadnem kino atd
Daj si inzerat, prihlas sa do turistickeho klubu alebo hocico. Nebud knedla.

Mňa najviac v živote teší a napĺňa práca v zahraničí. To je to pre čo žijem a čo mi robí najväčšiu radosť. Trošku problém: občasná nezamestnanosť. Vtedy ma rodičia doma jedujú, lebo nechcú, aby som tam chodila.

Ale no tak, život ponúka toľko možností a zážitkov, že si to ani nevieš predstaviť. Nerieš čo majú/nemajú kamaráti, čo máš/nemáš ty. Ak ťa nebaví práca tak to tu zabaľ a choď niekam do sveta, dnes máš otvorený takmer celý svet, len sa netreba báť a aj tá frajerka ťa možno čaká niekde tam. Netreba doma fňukať do vankúša, že oni majú to a hento a ty to nemáš atď. Život treba žiť, vzdelávať sa, áno aj po skončení školy, pracovať na sebe, učiť sa nové veci a popri tom sa zabávať, pretože roky rýchlo ubiehajú a potom si budeš pamätať iba to ako si depkoval x rokov a život ti utiekol medzi prsty, tak sa spamätaj a ukáž že si chlap a nie ufňukané decko :-)

Však môžeš založiť aj tu tému, že sa chceš zoznámiť, len tam toho veľa nepíš, čo sa týka charakteristiky, lebo ľudia to budú vnímať negatívne. Neuvádzaj tam trebárs, že má vedieť zahrať Bacha na violončele, to by tuná fakt nikto nepochopil, že aj to dokáže niekto oceniť a ešte keby že tam dáš že najlepšie vo Fis molle, tak to už s pánom Bohom...
P.S. Díky za lajky, aj dislajky. Je mi to aj tak jedno, nakoľko ma to totálne nezaujíma. Ja viem aj sám, čo je dobré, ešte trošku popracovať a potom ma budú uznávať aj v tom Rakúsku:-) Tak ešte deň, dva - ha, ha.

je mi strasne luto ked vidim kolko zdravych ludi sa tu vo fore uplne zahadzuje ... si zdravy mas pracu a aj tak stale myslis nato co nemas :) laska ti do zivota pride neboj sa :) a hlavne sa neporovnavaj s inymi ludmi lebo tak nebudes nikdy stastny ...

Odporúčam nájsť niekoho pre koho budeš žiť, ak to nemôže byť priateľka tak aspoň nejaký ľudia ktorým môžeš pomôcť.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať že kupovanie vecí a hľadanie radosti z nich nefunguje, respektíve funguje, ale maximálne mi to trvalo tak týždeň

Prosim nzufaj,zivot sa ti este len zacal,moja sestra nasla partnera az v 35 brat ma 33 je sam a nezufa tak z toho,stale moze prist nieco do tvojho zivota...skor ci neskor....urcite daj tomu cas...u nas tiez tak vsetci priatelia...sa dali svojou cestou tak aj my ,ale tak to chodi v zivote my mame 27 a rozmyslame s muzom nad babatkom...u teba to tiez moze prist casom ...len treba pockat...drzim palceky...a rozhodne neries smrt...nie nie...to vymaz z hlavy prosim ta