Ahojte, obraciam sa na Vás s problémom, ktorý sa týka hlavne mojich rodičov resp. matky. Na začiatok vás uvediem trošku do obrazu aby ste sa vedeli trochu vžiť do mojej situácie.. Medzi mnou a mojimi rodičmi nie je ten priateľský, úprimný vzťah, neviem si predstaviť len tak si sadnúť a pokecať s nimi o problémoch, čo mám nové ako sa mám pretože vás začnú hneď zhadzovať a spochybnia všetky vaše názory a psychicky vás zničia a dostanú na úplne dno vášho sebavedomia hlavne matka, ktorá je až moc upnutá a obmedzená len na svoje záujmy a na seba inými slovami a veľmi v skratke môj vkus/názor musí byť aj váš vkus/názor a ak sa niekomu páči niečo iné alebo má niekto iný pohľad na vec než ona je to pre ňu najväčší odpad spoločnosti a odsúdi vás a pri tom vás ani nepozná a môžete byť akokoľvek dobrý človek a každého sa snaží pretvoriť na svoj obraz obkľukami a klamstvami sa snaží vás presvedčiť že len jej názory sú tie správne aj keď častokrát nie su. Napríklad ako decko som mal rád hokej a strašne som túžil ho hrať a raz na vianoce (mal som asi 7-8 rokov) som od strýka dostal hokejku a korčule z čoho som sa strašne tešil, lenže problém matka nenávidí šport tak mi hokejku aj korčule potajomky vyhodila a tvárila sa a klamala že o ničom nevie a takto poza chrbát mi takéto veci robila celý život... nedovolí nikomu mať vlastný vkus ani názor a snaží sa preniesť na vás to jej obmedzené ja, možno si poviete že som na matku len moc náročný a prísny ale nevydržali by ste s ňou ani deň... Ďalšia vec je, jej negativistické, depresívne, pochybovačné zmýšľanie a nevie sformulovať normálnu pozitívnu vetu bez toho povýšeneckého, pochybovačného podtónu z ktorého je mi na zvracanie.
Žijem v prenájme a pracujem/študujem na VŠ pretože sa to jej psychické vydieranie už nedalo vydržať ale aj tak sem tam zájdem domov ale poviem vám že stačí pol hodina doma a mám zničený celý deň a nervy v ***.. No a mám momentálne priateľku, ktorá sa s rodičmi chce zoznámiť aj keď som jej o matke vravel... no a ja si to viem živo predstaviť čo bude zase moja matka stvárať a z tých jej pochybovačských rečí mi je už teraz zle, priateľka má super rodičov s ktorými si veľmi rozumiem a stále mi vraví, že tí moji nemôžu byť až tak zlí a myslí si, že len prehánam.. rád by som ju predstavil rodičom ale neviem či to je dobrý nápad, úprimne uvažujem nad možnosťou sa od svojej rodiny úplne odstrihnúť a prerušiť s nimi kontakt aj keď ich mám svojim spôsobom rád ale nechcem aby mala moja partnerka svokru ktorá ju bude psychicky ničiť tak ako to robila celý život mne a vidím v tom do budúcna len problémy... čo by ste na mojom mieste robili vy?
