Život "na hojdačke"

Vstúpiť do kláštora? To zo života moc veľkú radosť asi nemáš.

:):):) Ale zase kopa ľudí to má oveľa horšie v živote ako ja, takže ešte môžem byť spokojná. že to neni horšie a že je to aspo§ také, aké je.
Momentálne som v štádiu cirkusu zo strany rodičov okolo môjho odchodu. Ako keby sme nejakú sprostú rybu nemohli zožrať napríklad 19. decembra namiesto 24.
A ešte: vzťahy medzi rodičmi sú najlepšie, keď rodičia bývajú zvlášť a deti zvlášť a občas prídu na návštevu. Lebo bývanie s rodičmi po tridsiatke, to už riadne lezie na mozog. A už vôbec nechápem také tie typy rodičov, čo postavia velikánske xy-generačné domy, alebo majú velikánske byty, ale keď deti chcú bývať zvlášť, tak z trucu domisko alebo bytisko nepredajú, stiahnuc sa do menšieho (jednoizbového napríklad), ale radšej nechajú deti, nech si riešia vlastné bývanie cez nevýhodné hypotéky... k tomu už nemám slov! z trucu, že decko nechce bývať s nimi.
Keby sa mi nič z mojich životných plánov nemalo splniť, tak minimálne aspoň len splatiť si dlhy, našetriť na veno a vstúpiť do kláštora, aby mi už konečne bolo dobre :) ale radšej by som našetrila na vlastný byt :) ten kláštor len za predpokladu, že na byt nebudem mať :)

Celebrita FB Nemáš to ľahké. Nie je ti čo závidieť si silná. Ale cítim že život máš nenaplnený, nemazná sa s Tebou.

V živote to už tak chodí, že niekedy sa máš dobre a inokedy zle. Nikto sa nemá stále iba dobre. Tomu ver. Ale nájdi si v živote niečo, z čoho sa tešíš, čo ti robí radosť a čo ťa napĺňa a potom sa snaž si to udržať. Napríklad u mňa je to tak, že: mňa teší, napĺňa a najväčšiu radosť mi robí práca v zahraničí. Takže som vďačná svojmu osudu, keď sa mi aspoň na pár mesiacov podarí ísť do nejakého rakúskeho hotela zasraté hajzle pucovať. No keď prácu stratím (pravidelne bývam nespravodlivo vyhodená, lebo je to vždy na dobu určitú - sezóna a pri opatrovateľstve som bývala nenávidená žiarlivými rakúskymi nóbl paničkami, ktoré si mysleli, že som im prišla starých chlapov ukradnúť...), potom som nešťastná, plus každý rok pred vianocami máme doma cirkus zo strany rodičov, ktorí nechcú, aby som na sviatky odišla. V našej domácnosti nie sú žiadne malé deti, pre ktoré by bolo treba robiť gýčiarinu, po vianočných trhoch chodiť a ťažko zarobené peniaze tam na mí§ať, sračky a gýče kupovať. Také veci sa robia kvôli malým deťom a nie kvôli 36ročnej starej dievke....

Musíš niečo vo svojom živote zmeniť, aby si sa cítil lepšie. Nemáš asi žiadnych kamarátov, predpokladám, tak to je fakt potom na prd makový. Treba chodiť trochu vonku, vyvetrať hlavu.
Mne radili, že schudnem vtedy, keď nebudem jesť po 18. hodine. Nič som neschudol, teraz už jem len po 18. hodine a schudol som:-)
Všetko je to presne tak, vážne tak, nao nao naopak.
Držím Ti palce, aby ťa choroby obchádzali, už pôjdem asik spať, ešte asi pôjdem s.ať, tak drž palce aj Ty mne:-) Dúfam, že jest doma toaleťák, tie letáky sú jak šmirgeľ papier:-) Mohli by ich robiť z mäkšieho papiera, veľa ľudí by to ocenilo a okrem toho na WC veľa ľudí číta. Na to ste ešte neprišli, že?:-)

Nemáš schizofréniu ale pravdepodobne ide o bipolárnu poruchu. Navštív psychiatra inak sa z tej hojdačky nedostaneš a eventuálne to môže byť horšie ak to nebudeš riešiť

Vsetci maju dobre a zle dni. To by sme boli schyzofrenici vsetci. Co uz maju hovorit ti, ktori maju iba zle dni - trpia depresiami? Kym su aj dobre dni, je to ok. Nauc sa s tym zit, tie dobre si uzit a vyuzit naplno a tie zle jednoducho pretrpiet. Ja to robim tak.