Ahoj, ako začať...
Mladší brat bol vždy iný ako odstatné deti v jeho veku, či už správaním, vyjadrovaním, nadmiernou inteligenciou a pod. Nedávno sme však zistili, že na 99,9% má aspergerov syndróm. Chlapec má 10 rokov, ale k rodičom sa správa ako 16-ročný pubertiak, ku mne to isté. Má časté návaly hnevu prerastajúce do totálneho amoku, keď mu človek nevyhovie. Nemá intuíciu, empatiu, nevie si priznať chybu, je vypočítavý a dobrý iba keď niečo chce. Žije vo svojom svete pozostávajúcom zo svojich záujmov, ostatné veci ignoruje. Má svojich pár vecí, v ktorých je úplný génius, no vo všetkom ostatnom je neuveriteľné nemehlo. Medzi nami je 5-ročný vekový rozdiel, každý sme úplne iný a tá ,,priepasť odlišnosti" medzi nami je gigantická. Nevieme spolu normálne komunikovať, vyhýbame sa kontaktu, lebo obyčajne končí iba hádkou. Rodičia už kontaktovali špecialistku, ale pozrie sa naňho až po novom roku. Situácia je čoraz horšia. Mám ťažkú školu, každý deň náročný tréning, potrebujem k svojmu fungovaniu pokoj a pohodu, lenže prostredie, v ktorom žijem je plné revu a stresu. Najviac ma trápi to, že ani otec to už nezvláda. Je z toho zdevastovaný i keď sa to silou-mocou snaží skyť. Môj vzor už nevládze a ja neviem ako ďalej... Nemôžem fungovať s takýmto človekom v jednej domácnosti, nemám k nemu žiaden vzťah. Ako to vydržať?
Súrodenec asperger
Toto nie sú typické príznaky Aspergerovho syndrómu a navyše ten sa stanovuje kúsok inak a nie "iba" podľa príznakov. Takisto je vo veku, ktorý nie je typický na stanovenie tohto syndrómu, ten sa prejavuje oveľa skôr.
Toto nie sú typické príznaky Aspergerovho syndrómu a navyše ten sa stanovuje kúsok inak a nie "iba" podľa príznakov. Takisto je vo veku, ktorý nie je typický na stanovenie tohto syndrómu, ten sa prejavuje oveľa skôr.
Je to ťažká situácia pre všetkých, bolo by dobré aby každý člen rodiny mal svoj priestor na oddych - odreagovanie sa, aby ľahšie zvládal situáciu - či už je to futbal, stretnutie s priateľmi, kino, joga....všetci členovia rodiny by mali vedieť ako predchádzať záchvatmi hnevu a naučiť sa ako tieto záchvaty zvládať...je zbytočné sa na brata hnevať, nemôže za to...neviem odkiaľ ste, sú špeciálne pedagogické centrá, kde vedia poradiť ako sa k takýmto deťom chovať, lebo každé dieťa je iné...na nete nájdeš aj fóra s touto tematikou....
Pikachu10 kto stanovil bratovi aspergerov syndróm? Tým, že sa na brata pozri špecialista si myslel psychológa? vygúgli si ako sa správať sdeťom s takýmto syndrómom napr.stánky:
Je to určite ťažké pre celú rodinu, ale chce to len čas, treba v prvom rade upraviť vaše správanie k nemu, až potom prídu výsledky...Mozog tvojho brata funguje inak, on si neuvedomuje svoje chovanie, je zbytočné sa s ním hádať - má poruchu chovania a je dieťa...
Myslim, ze aj ty a tvoja ostatna rodina potrebuje o tomto hovorit s niekym ako rodinny poradca alebo psycholog. Netrufam si poradit ti. Myslim, ze cim skor sa o tom budete s niekym takym radit, tym lepsie pre vas ako rodinu. Ak si si vsimol, ze otec uz to nezvlada, tak to je uz dost vazne. V zaujme zachovania vasej rodiny by to tvoji rodicia mali riesit s niekym. Navrhni im to. Ide o vela. Urcite su tvoje starosti opodstatnene. Nevzdaj to a dozaduj sa od rodicov riesenia. Ak u nich nepochodis, obrat sa na skolskeho vychovneho poradcu alebo niekoho, kto ma podobnu funkciu v skole.
