ahojte,
chcela by som Vás poprosiť o radu. mám problém s partnerom. sme spolu už 10 rokov, stále nezobratí. pred rokom som si zobrala sama hypoteku a poriesila byvanie, teraz býva u mňa. to by mi nevadilo, problém je v tom, že môj priateľ bol tak vychovaný, že mu mamička dávala všetko pod nos, všetko po ňom upratovala atď. doteraz som to ako tak akceptovala, ale už mám toho vyše hlavy, všetko stojí na mojich pleciach. chodím do práce, starám sa o domácnosť, robím nákupy, perem, žehlím, varím, sexujem, snažím sa aby bolo všetko typ top. čaka som , že mu ukážem ako to má byť, že mu pojdem príkladom. lenže ten moj milovaný len príde z roboty, osprchuje sa, naje sa a dalej nic. nicoho sa nechytí, nič nespraví, ani tanier po sebe nie je schopný odložiť. okej, akceptovala by som to za predpokladu, že ten človek zarába a živí rodinu. veď tak to má byť, žena sa stará o domácnosť a chlap o peniaze. lenže u nás je to tak, že ja som hlavný zárobok v rodine, platím hypoteku za byvanie ktore je sice moje, ale byva tam aj on, platim ucty, stravu, vsetko. on mi prispieva 100 eur mesačne. aby som ale povedala celu pravdu, tak obedy sa stravuje mimo domu, teda si ich platí sám.
čo s takým chlapom? mám ho veľmi rada, ale začína vo mne prerastať pocit, že robím zo seba služku a ešte aj všetko platím.
aká je optimálna suma na domácnosť, ktorú by mi mal prispievať?
ďakujem za Vaše názory. som z toho smutná, lebo štípim, že toto nem dopadne dobre.
