Už dlhšiu dobu neviem vyjadrovať svoje city, neviem sa verbálne vyjadrovať o tom čo cítim, čo si myslím, čo ma mrzí..... Najviac mi na tom vadí to že kvôli tomuto sa dosť hádam e s priateľom....On si vždy vylieva srdce a ja nie som schopná mu nič povedať... Cítim sa akoby som mala nejaký blok v sebe, neviem to ani presnejšie opísať... Veľa som nad tým rozmýšľala čím to môže byť...Či kvôli tomu ze s rodičmi som nikdy nemala taký vzťah aký by mali deti mať, že od malička napr. dcéra s matkou sa môže o hocičom porozprávať, že sú ako najlepšie kamarátky...Ja som takyto vzťah nikdy nemala s rodičmi, ani s nikým...Keď som bola mladšia často som chodila von s kamarátmi von, pili sme, robili sme hlúposti...mala som okolo seba ľudí s ktorý ma rozosmiali a citila som sa dobre, ale asi to bolo aj kvoli alkoholu...Potom na mňa prišli stavy akejsi "depresie" keď som nič iné nevedela len revať dookola, za nič a upokojila som sa az ked som sa porezala....o tomto nik nevie, a nechcem ani o tom hovoriť, už to nerobím ale niekedy sa mi tieto stavy vracajú a pri pocite že mám nejaký kameň na srdci ale neviem s tým nič spraviť, lebo mám proste tento vnútorný blok, myslím na to že zoberiem nožničky, porežem sa a ulaví sa mi...Viem že to nie je riešenie, takže sa od toho držím... Teraz rozmýšľam nad tým že by som mala navštíviť psychológa...Ale neviem či by to pomohlo keď sa neviem normálne porozprávať ani s blízkymi... Hlavne ma trápi priateľ, lebo viem že ho to hnevá a trápi...Nechcem ho stratiť...
Roney
Neschopnosť vyjadrovania citov
Chapem ta, kedze to co opisujes som si prezil a do urcitej miery este aj prezivam, teda az na to sebaposkodzovanie. Moznosti mas niekolko. Ako dlho ste s priatelom? Veris mu? Ak ano, tak urcite popytaj o pomoc jeho, skus mu vsetko povedat aj o tom rezani sa a nutkani urobit to znova, urcite sa ti ulavi. Ak mu neveris, alebo sa bojis, ze ta kopne do prdele po tom, co mu to povies, tak sa na neho vykasli. Navsteva psychologa by bola urcite dobra, nemusis mu vsetko hned povedat, mozes sa mu otvarat pomaly, po kuskoch. Este je tu jedna vec, ktora by teoreticky mohla pomoct, aspon u mna to do urcitej miery fungovalo. Ovladas cudzi jazyk? Napr. anglicky alebo nemecky? Ja v anglictine dokazem lepsie opisat svoje pocity a myslienky, neviem ci to je len taky fenomenon, ktory sa tyka len mojej osoby, ale skusit to mozes.
Neschopnosť vyjadrovania citov znamena aj, ze ich nevies ani precitit? Ci precitit ich vies, len je problem sa vyjadrit?
