Mám 15 rokov. Ako malú, ma doma bili. Boli to také výchovné bitky. Teraz ma už dva roky nikto z rodičov nezbil. Ale teraz som sa s bratom (11) pohádala a kričali sme po sebe. Išla som za rodičmi, nech mi pomôžu to vyriešiť, ale poslali nás preč. Že máme byť ticho. Chcela som to s bratom prediskutovať, ale ten si furt tvrdil svoje . Odišla som z jeho izby a ten mi cestou vynadal. Vtom sa postavil oco išiel do kuchyne po vyrechu a poriadne nás zmlátil. Keď som myslela, že je koniec prišiel ku mne a ešte so mnou triasol a celý čas po nás kričal. Potom nám dal do konca roka zákaz a ja som už nemohla vydržať a začala som až histericky plakať. Mama sa len prizerala ale videla som v jej očiach strach. Prosím o pomoc, lebo viem že sme sa hádali ale myslím, že to prehnal. Mám modriny na zadku a neviem ako ten fľak od vyrechy v škole vysvetlím.
Bitka od rodičov
Pozri, dievča, máš tu aj rozumné názory a tie by si mala čítať. Odporúčam Ti do pozornosti hlavne tie od Bielej Kobry, sama by som to nevyhodnotila lepšie. : )
Si inteligentné mladé dievča, nepiješ, nefajčíš... Toto všetko je chvályhodné!!! Ale vieš, Vĺčik, musíš sa ešte veľa učiť. Si staršia, rozumnejšia, musíš sa naučiť s bratom vychádzať tak, aby ste sa nehádali, aby ste si navzájom pomáhali a naučili sa rešpektovať priania svojich rodičov. Ja si myslím, že túto situáciu zvládneš, aj pochopíš.
Nehádaj sa s bratom, radšej si zober do ruky knihu alebo si pusti hudbu. Za pokoj a normálnu atmosféru v rodine to nestojí, aj keď máš určite pravdu.
Tak Ti prajem, Vĺčik, aby to bolo poslednýkrát v živote, kedy si dostala po zadku, aby ste si našli cestu k sebe a aby sa nič vážne v rodine nedialo. Drž sa! : )
Nechapem toho otca ako moze tak zbit svoje deti ,len preto ze nemoze pozerat serial a okrem toho skoro dospelu dceru ,nechapem.Ja mam dvoch synov su uz dospeli ja nehovorim,ze nedostali, ked uz to bolo fakt na nervy ale ked to bolo z mojej strany nespravodlive tak som sa im ospravedlnila ,nie je to hanba .A nesuhlasim s tym ze ked to dieta bude dospele zabudne ,no nezabudne ,nikdy nezabudne bitky .A mas pravdu Wolf ,deti by nikdy nemali posluchat svojich rodicov zo strachu .
Wolf3369, môžeš na 100 % povedať, že ti mama povedala pravdu? Alebo ťa len chcela upokojiť? Ani jej sa iste neprehltne ľahko, keď je oco takýto temperamentný - vravela si, že bola vystrašená. Ale keď vravíš, že takáto vec sa u vás bežne nestáva, snáď sa to nezopakuje. Modriny časom zmiznú a ty sa cez to prenesieš. No ak by sa stalo častejšie, že by ste zasa dostali za nejakú banálnu príčinu, potom by to už bol skutočne problém, ktorý by už bolo treba riešiť vážne a zrejme aj s vonkajšou pomocou príslušných orgánov. Tak ďaleko sa snáď nechceš dostať. Skús nájsť príčinu, prečo sa oco zrazu takto správa. Možno seriál bol len zámienka, možno má nervy potrhané z niečoho iného. Nie je správne vybíjať si svoju zlosť a nemohúcnosť na vlastných deťoch, ale aj dospelí sa niekedy tak zacyklia vo svojich traumách a frustráciách, že keď nemôžu naklásť napríklad šéfovi za zneužívanie v práci, tak nakladú deťom za to, že jačia, keď chcú, aby boli ticho... Ak by sa to zopakovalo, skús sa s otcom, keď vychladne, porozprávať. Ak nebude chcieť - zober si z toho aspoň ponaučenie. Raz budeš mať aj ty rodinu, tak sa skús tomu vyhnúť a neprenášať si traumy z práce a spoločnosti na tých, ktorých máš najradšej. Buď rozumná a silná. Tvoja súčasná, aj tvoja budúca rodina ťa potrebujú.
Bud rada za otca akeho mas a vaz si ho , raz ked budes mat ty deti uvidis co to starat sa o ne .
Bud rada , ze mas otca ktory sa o vas stara , vela otcov prechlastaju cely prijem a o rodinu sa nestaraju a este doma tyranizuju celu rodinu .
Teraz si na otca nasrata ale ked uz budes dospela tak prides na to , ze taka bitka na cerevo , ktoru si dostala nie je nic v porovnani s tym co otec pre vas cely zivot obetoval aby vam nic nechybalo .
Raz ked tu uz otec nebude budes velmi smutna a na niaku sprostu bitku si uz ani nespomenies a ked tak s usmevom , len ty to teraz este beries tak detsky ako velku krivdu , ale zivot ta nauci selektovat , vsetko ta formuje a ludia nie su dokonali.
Ver mi aj ja som mal prisneho otca , musel som doma vela pomahat a tiez som mal na neho v detstve niekedy tazke srdce , ale teraz ako dospely som jeho vychovu ocenil , ked som si zalozil rodinu , vedel som sa o nu pistarat lebo otec ma naucil pracovitosti , zodpovednosti a poriadku.
Poviem ti aj ked som bol uz starsi stale som bol pre neho dieta , ktore chcel komandovat , no uz som to bral s nadhladom a laskou , lebo som vedel , ze mi nikdy nechcel zle......
Rad by som bol este keby ma pokomandoval , no zial uz tu nie je a ja s laskou spominam na pekne veci ale aj tie horsie ale na tie uz len s usmevom
Raz vsetko pochopis :-)
otec 43
Nemyslím si, že som spratek. Nefajčím, nepijem, po večeroch si nikde netúlam, mám rešpekt pred učiteľmi a rodičov si natoľko vážim, že ich poslúcham. Ocino má toho v práci veľa a tak je väčšinou podráždený. Niekedy keď urobím fakt takú blbosť, neskutočne ho to vytočí. A nemyslím si, že deti majú rodičov poslúchať zo strachu! Nehádž prosím všetkých do jedného vreca!
Tu by sa zislo vypocut aj druhu stranu , ty mozes byt drzy pubertou zmietany fracek a otca neposluchnes ked ti nieco povie.
V dnesnej dobe uz deti skacu rodicom po hlave a oni rozkazuju doma a myslia si , ze vsetko sa bude tocit okolo nich ako okolo bozikoch.
Potom to tak vyzera aj v skolach ucitel ,nema ziadnu autoritu a uctu.
Potom tyto bozikovia bez systemu a pravidiel ked pridu do zivota nevedia fungovat , lebo vsetko anjelikovia museli mat od rodicov na podnose a neboj ked si dovolia zvysit na bozika hlas alebo strelit jednu vychovnu - to je socialka na krku .
Teraz uz rodicia budu potrebovat svojho ombucmana , lebo uz nemaju ziadne pravomoci len posluhovat svojim bozikom.
Za nasich cias , stacilo ked sa na mna otec pozrel a hned som vedel co mam robit , ani nemusel nic povedat.
Ďakujem za pomoc. Viem, že som s bratom urobila chybu. Rozprávala som sa s mamkou, tá mi povedala, že chceli počuť nejaký seriál a že keď sme kričali tak to oca nahnevalo. To by som pochopila. Ale, to že som za nimi prišla aby mi to pomohli vyriešiť, čo mimochodom vždy hovoria, a oni ma pošlú s prepáčením do riti, tak to naozaj nechápem. Chcú aby sme boli ticho ale keď vidia, že situáciu s bratom nezvládam, nepomôžu mi. Mama mi povedala, že oco skoro dostal infarkt. Je mi to fakt ľúto. Ale čo mám robiť aby sa to neopakovalo? To už sa s bratom nemám rozprávať aby sme náhodou nemali rozlišné názory? Považujem sa za skoro dospelú, aj správaním, a vždy sa snažím v rodine pomáhať, Aj finančne aj v iných smeroch ale predsa nemám toľko skúseností ako oni. Čakám aspoň trochu pomoc, hlavne s bratom, ale vyzerá, že nič nepríde. To ma mrzí asi najviac. Veľmi ich všetkých ľúbim a nikdy by som o ocinovi nehovorila, že je tyran a bitkár, len niekedy sa nahnevá. Chcem mu pomôcť a vysvetliť mu že bitka nie je najlepší spôsob len neviem ako....
V prvom rade chcem povedať, že neschvaľujem, keď rodičia deti bijú - ako sa hovorí, pár výchovných na plienku alebo facka, keď puberťák nepozná mieru, sa dá ospravedlniť, ale nie, keď rodič varechou zbije už relatívne veľké deti.
Keďže u vás to však nebýva, našťastie, zvykom, skúšam si predstaviť, čo sa u vás stalo. Vychádza mi z toho, že tvoji rodičia riešili nejakú vážnu vec, zatiaľ čo vy ste sa s bratom hádali, namiesto toho, aby ste si problém normálne vysvetlili a určili pravidlá, čo bude ďalej. Vy, deti, ste považovali svoju hádku za dôležitejšie ako to, čomu musia čeliť tvoji rodičia - a otcovi praskli nervy. Život nie je jednoduchý, ani spravodlivý. Možno rodičia riešili, skade zoberú peniaze na Vianoce, možno nemajú z čoho zaplatiť nájom, možno to bola nejaká iná závažná udalosť, ktorú chceli prediskutovať, a preto vás požiadali, aby ste boli ticho. A vy ste neboli. Vy ste ich zbytočne otravovali, namiesto toho, aby ste sa nejako snažili prispieť k vyriešeniu situácie alebo aspoň sa zaujímali o to, aký má rodina problém. A pokiaľ rodina problém má, nijako tomu nepomôže, ak sa v škole "pochváliš", že ťa oco zbil varechou. Si už veľká, o pár rokov budeš dospelá, tak sa tak správaj. Porozprávaj sa s mamou, povedz jej úprimne, že ťa mrzí, čo sa stalo - aj to, že si vlastne zbytočne dostala, čo je bolestivé aj ponižujúce. A spýtaj sa, či sa niečo nedeje, prečo je oco taký podráždený a ona taká vystrašená, a či by si nemohla nejako pomôcť.
Ak by mama nechcela o tom hovoriť a situácia by sa opakovala, tak naozaj radšej buďte ticho a riešte si svoje detské hádky mimo domu. A snaž sa nejako vysondovať, čo sa deje. Držím palec.
ako ? povedz pravdu, že ťa zbil otec.... a ver tomu že do buducna si to sakra rozmyslí či to zopakuje..
denisaf súhlasím s tebou to je sprosté aby rodičia bili svoje deti
lutujem tú dievčinku ktorá to sem napísala