Zničená

Ja som tiež zničený, lebo sme v piatok betónovali. Ešte treba jednu izbu, našťastie do polovičky je betón a od polovice ne je betón ha, ha.

ahojte,
tie príspevky, hovoríte mi z duše...nie ste v tom sami
www.youtube.com

@Nomen omen-tiež študujem na eube a tá škola je teda pre depresiu (s trochou preháňania) živná pôda

Ja som na tom ešte horšie. Po gymnáziu som chcel ísť na Lekársku fakultu UK v Prahe, kam som sa nedostal. Tak som z núdze išiel na Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici, kde robili dodatočné prijímacie testy a tiež preto, že z Banskej Bystrice pochádzam. Potom som sa dal sestrou nahovoriť, aby som išiel znovu do Prahy, tak som si vybral odbor Medzinárodné teritoriálne štúdiá na Fakulte sociálnych vied UK. Prijímacie pohovory som spravil a so štúdiom som bol spokojný. České VŠ sú kvalitnejšie ako tie slovenské. Ale časom som si uvedomil, že moje uplatnenie v danom odbore je neisté, začal som to flákať a v letnom semestri som nespravil všetky skúšky. Možno by som ich aj bol spravil, ale v polovici júna som v rámci programu Work and Travel odlietal na Aljašku. Keď som sa vrátil z USA, tak mi prišlo oznámenie o vylúčení zo štúdia. Vtedy ma nejako prestalo všetko baviť. Predtým som sa zaujímal o dejiny kinematografie a veľa som čítaval, či už beletriu, noviny alebo odbornú literatúru. Proste som sa zaujímal o celosvetové dianie. Keďže som nechodil do školy, začal som si hľadať prácu, ale stále som rozmýšľal, že sa do školy vrátim. Istý čas som robil len brigádnické práce typu vianočný predaj kaprov, roznášanie letákov a podobne. Niekoľko mesiacov som pracoval na Úrade práce v Banskej Bystrici, neskôr ako čašník v reštaurácii. Po lete som nastúpil na Vysokú školu ekonomickú v Prahe, kde som spravil prijímacie testy. Môj odbor bol Medzinárodný obchod, ktorý študovali aj niektoré spolužiačky a spolužiak z gymnázia. Školu som si vybral preto, že hoci ekonómia ma nikdy nejako zvlášť nebavila, myslel som, že má lepšie uplatnenie a tiež tam študovala spolužiačka z gymnázia do ktorej som bol zamilovaný. Asi v tomto období začalo moje šialenstvo. Cez deň som buďto behal po Prahe ako zmyslov zbavený, alebo som sa uzatváral na koleji. Dokopy som nič nejedol. Pociťoval som úzkosť už len keď som si predstavil, že mám vôjsť do nejakého supermarketu. Jednoducho som nebol psychicky v pohode a veril som, že ak zostanem v Prahe, tak úplne zošaliem. Preto som si podal prihlášku na Ekonomickú Univerzitu v Bratislave. Spravil som prijímacie testy a tešil sa, že začnem odznovu žiť. Lenže čoskoro ma škola znechutila, kvôli nepríjemným profesorom a nezmyselným sylabom. Pražská VŠE je oproti Ekonomickej univerzite kvalitnejšia, ale aj náročnejšia. A keďže som nebol v celkovom duševnom rozpoložení na tom dobre, tak som zostal v Bratislave. Časom sa k úzkostiam pridružila depresia a už to budú tri roky, čo sa liečim ambulantne aj medikamentózne. Beriem osem tabletiek denne a cítim sa lepšie, akurát že stále pociťujem prázdnotu a úzkosti. V Bratislave študujem už šiestym rokom a som stále len v treťom ročníku. Mal som zo zdravotných dôvodov aj prerušené štúdium. Cítim sa ako úplný loser. Práve počúvam toto www.youtube.com
ale na druhej strane si hovorím, že keď dosiahneš dno, vždy sa od neho dá odraziť.

Ahoj, dost ta chapem, som v podobnom stave, uz tento semester fakt nevladzem nemam silu pokracovat, som nesustredeny no proste uz mavam stavy ze som absolutne mimo, nevladzem sa usmievat uz a hrat ze je vsetko ok... Rozmyslam ze sa na vsetko vykaslem a zacnem nejako od znovu, minimalne romzyslam o preruseni studia aj ked by to vela ludi prekvapilo.. vzdy som bral skolu dost vazne, teraz to flakam, flakam skolu flakam vsetko, ked som sam jazdim maximalne nebezpecne, hodiny prokrastinujem... Celkovo sa citim akosi ze nemam sancu zit tak ako chcem a to mi bere tu energiu, to ze aj ked urobim skolu co potom, stale nebudem mat to co chcem, to co maju ostatny, len ja si to nezasluzim asi, nebudem hovorit konkretne, proste zaklad bytia ktory mi chyba... Jedine co mi momentalne ako tak pomaha je plavanie... lenze tam sam citim super, ale potom si vzdy zas a znova uvedomim aka som troska...

Ahoj, je to veľmi ťažké, viem o čom hovoríš, pretože ja zažívam to isté. Avšak spustila to iná okolnosť. Z dlhodobého stresu zo školy sa mi spustila úzkosť. Musela som si tiež predĺžiť štúdium. Tento rok už teda ťahám školu 6. rok a ostala mi "len" diplomová práca a štátnice.
Tiež sa nevládzem učiť. Nechce sa mi, neznášam ten odbor, nezaujímajú ma tie veci, o ktorých píšem v diplomovke, píšem to absolútne nasilu. Ale presne ako ty, nechcem stratiť tých 5 rokov a chcem mať konečne titul a zamestnať sa niekde úplne inde

A čo by som ti odporučila, tak ak si si zaumienila školu dokončiť, vyhýbať sa stresu a striedať to s aktivitami ako šport, upratovanie doma, koníčky, priatelia. To čo prežívaš tú únavu a vyčerpanie je hlavne psychické. Takže musíš sa čo najviac zamestnávať, žiť život. Zo života môžeš získať stratenú energiu.
Drž sa