Ahojte, som prvacka na vysokej skole ekonomickej. Vzdy som v znamkach vynikala, no tu patrim k najhorsim. Nezvladam to, je toho vela,nedala som zapocty, a uz teraz viem ze budem asi dva predmety prenasat. Stale plačem, hnackujem, trápim sa... Vsetci mi od malicka tlkli do hlavy ze zivot je základná škola stredná škola vysoká skola a potom praca. A teraz stojim pred tym rozhodnutim, ci sa vzdat VS. Mam dobrú stredu skolu, viem ze by sa mi poradilo sa zamestnať. No nejako to v sebe neviem prekusnut, ze nebudem mat vysku zatial.. Neviem ci chapete. Proste to mam v sebe tak silno zapamatane ze sa mi to prieci. Citala som vela prispevkov tu na podobnu tému, no prosila by som aj tak poradiť. Viem ze ide o prax, ze ja o 5 rokov uz budem mat skszensoti a moji rovesníci titul. Viem ze si budem moct skor dovoliť asi bývanie a rodinu atd, lebo si začnem zarábať uz teraz. A mozno sa k tej výške nejake vrátim... Ale neviem stale sa naklonit k tej strane ze praca... Moje vnútro velmi bojuje..Prosim poradte mi. Dakujem !
Odísť z VS alebo sa trapit dalej?
Trápiš sa zbytočne. Ja som v 19tich odišla z domu lebo som musela, na školu nebolo ani pomyslenie, nemala som ani na jedlo. Našla som si prácu, potom druhú, potom tretiu, lebo tie prvé dve ma nebavili. Tretia mi sadla. Potom som sa vydala, narodili sa nám dvojčatká a keď začali chodiť do školy začala som aj ja s nimi - prijali ma na vysokú školu externe. Tento rok končím a môžem ti povedať, že som nič nezmeškala. Dokonca som získala, lebo v porovnaní s tými, čo išli na VŠ hneď po strednej mám oveľa viac životných skúseností a život som mala oveľa pestrejší. Už by som to inak ani nechcela. A moja najvzácnejšia skúsenosť ktorá mi najviac dala, že som sa efektívne naučila využívať čas. Pri deťoch to totiž inak nejde. Takže žiadne flákanie, žiadne márnenie času pri počítači alebo kecaním na intráku alebo lietaním po diskotékach. Každú hodinu bolo treba využiť. A ten pocit, čo všetko si za deň stihla, ako ti to pekne odsýpa, to je na nezaplatenie.
