Ani neviem ako začať. Mám 22 rokov a život po škole som si predstavovala inak. Myslela som, že budem mať viac možností, budem môcť cestovať, študovať, budem zarábať. Zistila som že realita je trochu iná...Nečakala som milióny na účte, len trochu radosti zo života...Teraz chodím len z práce domov a s5, kamaráti majú vlastné životy, takže dokopy nikde nechodím a nemám sa s kým ako zoznámiť, s kým tráviť čas, prípadne cestovať a práca ma totálne nenapĺňa.V predošlej a zároveň prvej som zistila, ako chutí závisť, šikana v práci a k tomu za minimum peňazí. Chcela by som skúsiť Vysokú školu, ale vôbec netuším, v akom odbore. Viem, že nikto mi nepovie rob toto, to je správne, lebo pre každého je to správne niečo iné, ale chcela som sa aspoň vyrozprávať, prečítať si nejaké názory...Nie som technický typ, a po skúsenostiach v kolektíve aj samostatne viem, že chcem pracovať osamote...baví ma literatúra, psychológia, cestovanie...Rozmýšľala som nad štúdiom jazykov, ale na nich potrebujem vysokú úroveň a chcela by som si zvoliť iný jazyk ako som sa učila donedávna. Žiaľ, to sa nedá hneď, len príprava na štúdium by trvala roky...Keby som mala jasný cieľ, bolo by to ľahšie, ale ja sa ešte stále hľadám a mám pocit, že sa v živote topím a neviem ako ďalej...No na mieste ostať stáť nechcem...
Čo so životom, ako ďalej...
v tomto nie si sama, ale určite by si mala zmeniť celý život od základov
tak skus chodit napriklad do fitka alebo niekam kde by si sa mohla s novymi ludmi zoznamit.mozno si najdes kamaratku alebo kamarata s ktorym budes travit viacej case a postupne sa zoznamovat aj s viacerymi ludmi
No úplne najhoršie je zistenie, že človek neprežije sám a či na Slovensku, či v Rakúsku, musí mať bezpodmienečne aspoň jedného človeka pri sebe. Kamarátky majú frajerov a taká, ktorá nechce ani chlapa, ani deti, je asi odsúdená na samotu a nudu a na to, že kvoli chlapom stratí všetky kamošky a že jej nonstop každý hučí do ucha, jak si má chlapa hľadať a deti rodiť.
Závistlivé slovenské kolektívy: neviem, či ešte niekde na svete je toľko závisti. Klamať sa nemá a keď povieš pravdu, koľko máš na páske, nenávidia ťa, šíria klamstvá a intrigy. Keď pravdu nepovieš, strčia sa do riti niektorej úradníčke, tá vybľaboce alebo sa strčia do riti šéfovi, ten im povie, koľko máš... to isté. Na prd. Ktorá je oblečená ako štetka, má vyhraté. Veľké cecky, pekný vyšportovaný zadok. Ndajbože aby niektorá krivé zuby mala, alebo žiadne prsia, alebo ovísajúcu slaninu okolo brucha...a hanbila sa, ako vyzerá... to máš tak.
Môžeš skúsiť niekam do Rakúska opatrovať deti pre začiatok. Tam asi počas prvých dní nebudeš dobre rozumieť reč, možno, že pod vplyvom emócií ti aj vynadajú za nedobrú nemčinu, ale to aspoň budú nadávky také, ktoré si dostala právom. A dostať vynadané právom je niečo iné ako byť šikanovaná neprávom (pre výplatnú pásku, ktorú závistlivci nemali právo ani vidieť, a predsa nakukli), teda zo závisti. Preto aj keby ti v Rakúsku vynadané bolo, bude to pre teba ľahšie znesiteľné, tie nadávky, lebo si uvedomíš, že si ich zaslúžiš a bude ťa to motivovať viac času tráviť nad slovníkom, makať na sebe v učení. Časom sa tam ten jazyk na teba nalepí a potom už toľko konfliktov v rodine nebude. Tam je začiatok najťažší, potom sa už dá.
V zahraničí môžeš skúsiť aj iné práce, ale pravda je taká, že či chceš, či nechceš, ten chlap a to decko bude musieť byť, nech už by si sa akokoľvek proti tomu bránila - ináč budeš pre ľudí menejcenná a vo vyššom veku ti to dajú pocítiť aj Rakúšania. Napríklad budeš vedieť perfektne jazyk a nejaká staršia s kopou detí takmer vôbec, ale
ona dostane plný uväzok a ty len polovičný, alebo žiadnu robotu.
Keď budeš len odmietať chlapov, tak sa nikam neposunieš dopredu a osud ti prinesie do cesty len samé dlhy, až sa v nich nakoniec utopíš, rovnako neistotu v pracovnej oblasti, neistotu v pravidelnosti príjmu... alebo nenajbože moslima za muža.
Neviem, či si veriaca, ale naša spoločnosť má hodnoty prevrátené naruby. Každý by chcel len gymnázium, VŠ, prípadne gymnázium a potom bez VŠ hneď postúpiť vo firme. Hovorme o zákone prírody: aj zvieratá sa množia, aby nevyhynuli. Ľudia sa tiež musia. Budeš slobodná a bez chlapa?: odmietneš dobrého, nájde si ťa zlý a unesie ťa do krajiny, ktorej jazyk neovládaš, v špine a prachu zomrieš od smädu po tom, čo mu porodíš 10 detí - hrozná predstava!!! nejedna tak dopadla.
..mám gympel, tiež som zažila závistlivé kolegyne vo fabrike pri páse (bez túžby po povýšení som len chcela svoj pokoj) nazerajúce do výplatnej pásky, poisťovákov, ktorí ma okradli o všetko, po rokoch driny mínus na účte, prácu v Rakúsku a neustále narastajúce dlhy. PRe jedno odpadnutie a odvezenie záchrankou do nemocnice 4000 € dlh, ktorý som splácala dva roky... teraz rozmýšľam, že ďalšie dlhy si asi pôjdem odsedieť. To som si ozaj radšej mohla vziať chalana, ktorý ma balil kedysi vo fabrike, keď som mala malý plus, bol kresťan a sex chcel až po svadbe, čo by pre mňa zakomplexovanú a škaredú bolo asi najlepšie riešenie. Mohla som mať už tretie, či štvrté dieťa, ale aspo§ by som videla vyrastať svoje potomstvo, síce v chudobe, ale aspoň by som vedela vzdať sa niečoho pre niekoho, zostať hladná, aby deti mali čo jesť, zostať smädná, aby deti mali čo piť, pretrpieť možno fajčiarsky dym, keby prišli k nám nejakí jeho kamaráti, ktorí deťom aspoň žuvačku dajú alebo nejakú sladkosť, naučiť sa variť nie len pre seba podľa svojej chuti, ale aj pre deti podľa ich chuti... nedať ich na gymnázium (na hovno škola, ktorá vám nič nedá), ale vysvetliť im, že pomaly ďalej zájdeš znamená učňovka, potom maturita tam (3+2), potom za kuchára niekam do Rakúska, alebo za automechanika, murára... a potom po zarobení peňazí VŠ a nájdenie si partnerky a robenie detí. Toto tu vyzerá tak, že slovenský národ vyhynie. ANi v Rakúsku to nie je, čo bývalo. Na jednej strane niekomu vedia dať ubytko, stravu zadara a prácu v hoteli ako chyžná, na druhej strane utečencovi by stačilo ubytko, strava zadara a nepotreboval by mzdu, ani tringelty, len istotu, že tam bude môcť zostať. A makal by aj zadarmo, myslím bez peňazí. Oni si tiež rýchlo zrátajú, koľko je dva a dva a nebudú už asi s takou otvorenou náručou vítať ľudí zo Slovenska a dávať im tisíc eurové výplaty, keď utečenci im to isté (síce bez jazyka) urobia zadarmo.
Neznášam sviatok Valentína a tie ukazovačky, jak si všetky ženy ukazujú na smartfonoch svojich mužov, chlapov a decká. Ako keby to musela byť povinnosť každej. Ale asi naozaj je. Keď niekde povieš v kolektíve, že nemáš chlapa a ani deti, nič ti nedarujú a budú ťa považovať za menejcennú, za podradnú, za neschopnú, nebudú ťa počúvať, nenájdeš nikoho, kto by si ťa vypočul okrem psychológa snáď.
My Slováci sme usilovní a veľmi pracovití, pokiaľ robíme pre peniaze. Inú motiváciu asi nevidíme. ALe urobiť len tak nezištne pre niekoho niečo? To asi ťažko. Toto je to zlé u nás. že myslíme len na seba.
Chystám sa teraz na takú kresťanskú prednášku o zmysle života. Pôjdem si to tam vypočuť. Môžno, že natrafím aspoň na nejakú dobrú radu. Že si odtiaľ niečo odnesiem. ALebo niekoho spoznám
Je smutné, že ženy s malými prsiami a chlapi s malými vtákmi páchajú samovraždy a nevedia (nechcú) si nikoho nájsť. Alebo chodia po psychológoch.
To je tvrde zistenie myslim ze kazdeho studenta toto
Ahoj Ellie niesi jedina dobre viem ako to na slovensku chodi. Taktiez som robila v jednej praci 12stky za 360 v cistom nezila som a este k tomu slovensky kolektiv zavistlivy pri sebe. Zamestnavatel sa tvaril ze nam dava 2000 eur.Vsetko sa zmenilo ked sme s priatelom zacali pracovat v Rakusku. Pre mna osobne to bol sok ze konecne vidim na vyplatnej paske normalny plat a ludia tu su uplne iny ako slovaci. Ziadna zavist ziadne ocumovanie kolegov aby niekto mohol na niekoho bonzovat co i len najmensiu chybu a mastit si na tom svoje ubohe ego. Byt tebou dam sa nato studium jazykov a najdem si nasledne pracu v zahranici leob tuto to naozaj nema vyznam, Kazdy kto moze tomu odporucam ist do zahranicia lebo tuto si clovek ani byt neprenajme za 300eurovu vyplatu. Hrozne. drzim palceky
