Ako byť otvoreným/dostupným človekom pre opačné pohlavie?

Ahojte, som 20 ročné dievča a nemyslím si, že som škaredá, snažím sa pekne obliekať a pod., viem, že na tom dnes väčšinou záleží. Prešla som si hocičim, čo ma urobilo takou, akou som teraz a bolo by na dlho tu všetko rozpisovať, ale len poviem, že som uzavretejší typ, aj ked tak nepôsobím, lebo vonku hrajem veselú bezproblémová extrovertku, snažím sa byť k ľudom milá a pomáhať im. Vnútri ma ale veľa vecí trápi, no to si nechávam len pre seba, nemám uprimne kamaratstvo, aby som sa mohla niekomu zveriť. V skutočnosti mám ale inakšie hodnoty ako väčšina mojich rovesníkov, oni riešia len sex, párty, chlast, diskotéky a pod. Ja sa napr. zaujímam o politiku, ťahá ma to tam, aj ked to neštudujem. A nie že by som nemala rada spoločnosť, ale nemám rada zbytočné reči a márnivosť a ked viem, že tam, kde ma zavolajú, ma to čaká, tak tam nejdem. Do školy cestujem, mám blbo rozhádzané prednášky, v škole mám samé baby. Ked prídem domov, som rada, že sa najem a niečo si pozriem na zajtra. Nemám ani potencionálne AKO niekoho stretnúť. A ked aj vidím, že prebehli sympatie (napr. dnes v električke), daný muž sa hanbí osloviť ma. Mám však aj sama problém, čumieť na muža, čo sa mi páči, nechcem vyzerať ako úchylák, čo by ho najradšej pretiahol. Áno, je mi trápne ukázať, že sa mi páči a flirtovať. Je to možno i tým, že spoločnosť je nadstavená tak, že odsudzuje a démonizuje odpradávna ženskú sexualitu. Ale to nehovorím, že som ho chcela dať dole, prosto osloviť, spoznať sa. Bola som vychovaná prísne, sex a hocičo s tým spojené - u nás bolo vždy tabu. A mám aj sama vdaka tomu zásady, pri kt. sa bojím, že by ma aj tak človek, kt. sa páčim nechcel - nemienim si s ním totiž ľahnúť pokiaľ ho poriadne nespoznám a nebudem si istá, že to so mnou myslí vážne, aj ked telo mi vraví niečo iné, vôľu som mala vždy pevnejšiu. Len kde toho niekoho zohnať, spoznať niekoho, kto by ma dokázal brať takú, aká som? Chlapi velice vravia, že chcú normálne slušné ženy a nie pipky, čo sa s nimi vyspia hned, ale väčšinou len s takými dnes sú, čo to tak pozorujem a baby ako ja, čo na to dobré čakajú, odsudzujú. Len tá je viac, čo ukáže viac svoje telo, plní sociálne siete každý deň selfíčkami - našpúlené pery, výstrih po pupok a čo sa dá odhaliť, to odhalí. Nechodím v rolákoch po krk, myslím, že sa dá obliecť pekne a žensky aj bez zbytočného odhaľovania, ani im nezávidím, rovnaké fotky by som si mohla spraviť aj ja, nemám o nič horšiu postavu (aj ked si možno myslia, že mám horšiu postavu, alebo som horšia, ked sa nepretrčam, proste narcizmus je dnes v očiach chlapov sexi a pekná samoľúba žena bude mať vždy väčšiu popularitu ako pekná žena, kt. sa ale samoľúbo nepretrča), problém je však v tom, že sa bojím, že ma budú brať len ako lacný objekt a že odlákam od seba to pravé. Poradte mi prosím, ako sa mám ako dievča/žena správať, aby som pôsobila otvorene, dostupne, ale zároveň nie lacno a tiež, ak viete, kam chodiť, aby som niekoho stretla. V knižnici som doposiaľ na nikoho nenatrafila a v živote by som nemala odvahu niekoho osloviť prvá. A ešte otázka pre chlapov: keby na vás nejaká žena PRVÁ hádzala očkom, tak pomyslíte si o nej niečo zlé? Ďakujem.