Odchod z VŠ po mesiaci - nemá to zmysel... či?

Zdravím všetkých. Tak už znova idem otravovať s touto stokrát omieľanou témou, ale jednoducho mi to nedalo. Budem stručná (to chcem vidieť). Chodím na nemenovanú VŠ, filozofická fakulta, odbor radšej ani nebudem menovať. Strednú školu mám humanitného zamerania. Čo sa týka tohto môjho úžasného odboru - všetko je to iba teória, teória a teória - síce pekná, ale čo s ňou? To si môžem študovať aj doma.
Prečo som si vybrala túto školu? Mám 19 a ešte stále som sa nenašla, neviem, čo chcem v živote robiť. Tak som rýchlo vhupla do prvej príležitosti, pri ktorej bolo samozrejmé, že ma zoberú. V podstate mi nešlo o študovanie toho, čo ma baví, ale hlavne o to, NECH ŠTUDUJEM A NECH MÁM TITUL (od začiatku mi bolo jasné, že je to fantazmagória, lebo ja nie som študijný typ a drbkať sa niekde 5 rokov je nonsens).
Preto chcem odísť, hoci tam chodím len niečo vyše mesiaca. Je tu mnoho faktorov, ktoré toto moje rozhodnutie ovplyvňujú, priznávam - nechce sa mi učiť atď. Lenže sú to dva hlavné faktory, ktoré mi doslova nedajú spávať - VEDOMIE a SVEDOMIE. Vedomie toho, že zabijem päť rokov, počas ktorých by som si mohla zarobiť, a to iba pre titul, ktorý mi bude prakticky na nič. A svedomie - cítim sa ako neskutočný blbec, lebo toto moje paštúdium financuje mama a starí rodičia, ktorí nie sú práve dvakrát pri peniazoch. Je mi vážne blbé zabíjať dni a vyciciavať ich.
Čo by ste robili na mojom mieste?