Chcela by som byt psychiatrickou

Bude to veľmi ťažké štúdium a ešte ťažšia práca. Bude treba odhadnúť, či pacient klame alebo hovorí pravdu, z tajnostkárskych pacientov dôverným a láskavým rozhovorom vytiahnuť, aby porozprávali o svojom skutočnom probléme, o najtajnejších a najdôvernejšich veciach, ktoré sa hanbia povedať aj pred rodičmi. Správne posúdiť, kto tie lieky potrebuje a kto nie. Odolať zástupcom farmaceutických firiem, ktorí by ťa dokázali aj intrigami zničiť, lebo "ich ľudia" toho predpíšu viac. Odolať nátlaku šéfa, ktorý nekompromisne bude od teba žiadať, aby si neriešila veci formou rozhovorov (dlho trvajú: málo pacientov), ale aby si doslova zničila zdravie, pamäť a možno aj vzala život, alebo minimálne svojprávnosť niekomu, kto možno túžil byť len vypočutý a pochopený, ale keď neurobíš ako šéf rozhodol, hrozí ti výpoveď, preto budeš musieť (budeš mať šéfom nariadené) robiť všetko preto, aby si bola na pacienta hnusná. Napríklad na niekoho, koho najväčšou túžbou bolo študovať, budeš mu do hlavy hustiť, že má schízu, že má ísť na nesvojprávnosť a podobné drísty, ináč sa môžeš rozlúčiť s platom. A napichať doňho injekcie, ktoré mu nadobro odstavia pamäť, lebo ju má lepšiu ako ty sama a závidieť predsa musíš, či nie? Ale tí, čo takto konali a proti svojmu svedomiu išli, nevedia, čo znamená božie mlyny melú pomaly, ale isto. Nenávidení a preklínaní budú ľuďmi, kartotéky budú od nich vzaté, lebo mnohým ženám so škaredým telom, ktoré boli mužmi kruto vysmievané a ponižované pre výzor, by stačila jedna kamarátka (nie lesbička), spolubývajúca, ktorá pri nich stojí v dobrom aj v zlom a nepotrebovali by už psychiatra, mnohým mužom s 2 cm penisom by stačil jeden jediný naj kamoš, spolubývajúci (nie gay), u ktorého je tajomstvo zadržané a ktorý mlčí ako hrob a dá sa mu povedať všetko a dá sa naňho vždy a vo všetkom ako na naj kamoša spoľahnúť. Mnohí ľudia, ktorí nikdy nikomu neublížili, sa stretávajú s nenávisťou iných a s krutým výsmechom, ponižovaním zo strany rodičov a intrigovaním a falošnosťou zo strany súrodencov, nenávisťou, falošnosťou a krutosťou zo strany facebookových "friends" a nechcú nič viac, len nájsť na tomto svete aspoň jediného človeka, s ktorým by navzájom stáli pri sebe v dobrom aj v zlom, no nenájdu nikoho takého, aj utrápiť sa môžu, aj tak nenájdu. A potom končia na psychiatrii, kde ty ako psychiatrička dostaneš od šéfa príkaz zničiť ich, otráviť liekmi, nerozprávať sa s nimi, nedať láskavý rozhovor, pochopenie, ale na jedného pacienta "10 sekúnd času", predpisovať stále vyššie a vyššie dávky liekov, zaradiť celkom zdravého, ktorého bez dôvodu celé okolie nenávidí, do skupiny medzi ťažkých schizofrenikov s halucináciami a presvedčiť ho, že má schízu, že počuje hlasy, ktoré nikdy nepočul, zapísať do kartotéky čo najhoršiu diagnózu (poisťovňa najviac prepláca) a presvedčiť ho, že to, čo má v živote najradšej, jeho psychike škodí a nesmie to už robiť (študovať na VŠ, vykonávať prácu, ktorú nadovšetko miloval, stretávať sa s jediným človekom, ktorý ho mal aspoň trošku rád...). Úplne človeka odstaviť a zničiť. Ináč sa môžeš baliť a ísť. Prideš o robotu a na tvoje miesto nastúpi niekto krutý a neľudský, pre ktorého peniaze znamenajú viac ako svedomie.
Naozaj chceš takúto robotu? Nech sa páči. Ale že budeš musieť ísť proti svedomiu, lebo ináč nebudú prachy, na to môžeš vziať jed. Od toho lepšie je založiť si zoznamku pre osamelých, ktorí nikdy nepocítili teplo ľudskej lásky a hľadať pre ženy kamarátky a pre mužov kamarátov, tiež ale spájať do partnerských vzťahov napríklad ľudí s nedokonalými telami, ktorí sa pre svoj zovňajšok trápia a doposiaľ zažívali len krutý a neľudský výsmech a ponižovanie zo strany opačného pohlavia, intrigy a klamstvá a falošnosť zo strany takzvaných kamarátov-nekamarátov, spájať do partnerských vzťahov ale taktiež kamarátskych vzťahov (áno, aj dospelá žena potrebuje kamarátku a dospelý muž kamaráta) osamelo žijúcich, ktorí keby našli jedinú jednu dobrú a láskavú spriaznenú dušu, ktorá aj názorové rozdiely dokáže riešiť s láskou a bez histerického kriku a nenávistného pohľadu, nepotrebovali by veru psychiatra žiadneho. Nejakú zoznamku za maličký registračný poplatok a máš o zárobok postarané a nemusíš roky študovať a potom sa stať krutou a neľudskou zmijou, ktorá nešťastných robí ešte nešťastnejšími. Rozmysli si, čo by ťa hrialo pri srdiečku, keby si robila. Mňa napríklad potešilo, keď som bezdomovcovi darovala cigarety. Láskavý pohľad v jeho očiach bol pre mňa viac ako histerický krik mojej mamy a podceňovanie a opovrhovanie mojej osoby zo strany môjho otca, nenávisť a intrigy zo strany súrodencov voči rodičom a aj voči mne. Ublížila som im? Nikdy. Som si pomyslela, že keby som mala nejakú chudobnú garsónku, toho človeka, toho bezdomovca by som si zobrala domov a nebola by som už aspoň sama. Stačilo pozrieť sa mu do očí a bolo tam toľko lásky, koľko som ešte nikdy u nikoho nevidela. A nebol falošný. Objal ma. Mohol ma okradnúť, ale neurobil to. Falošný je môj psychiater, ktorý mi zakazuje veci, ktoré mám najradšej :) Ale liek na spanie si z času na čas hodiť musím. Aj to beriem. No nie som blázon. Bola som lekármi veľmi krutým spôsobom povysmievaná za škaredé telo, keď som odpadla a prebrala som sa vo chvíli, keď ma vyzlečenú veľmi kruto a neľudsky povysmievali. Lekármi, ktorí za svoj život videli tisícky a tisícky nahých žien. To je blok, ktorý nepustí. Nikdy nenájdem muža pre moju asexualitu. Naj kamoška sa odo mňa odvrátila a nenávidí ma, nechce so mnou tráviť čas. Lebo nie som pobehlica a nesexujem každý deň s iným. Iba preto. Odpustila som jej to, že ma nenávidí, ale vnucovať sa jej nebudem. Keby som sa jej vnucovala a trávila s ňou čas proti jej vôli, ubližovala by mi stále viac a viac a nedokázala by som jej odpustiť. Len vyhnúť sa jej (falošnici) mi pomôže odpustiť jej, čo mi spôsobila. Bolo to zlaté milé dievča do 30tky. Myslela som si, že bude stále pri mne v dobrom aj v zlom, že bude so mnou bývať v podnájme a podržíme jedna druhú, keby niečo. Finančne, a celkove, a tak. No potom sa rozbesnila za chlapmi a nenávidí ma, že nerobím to isté čo ona, stále klame. Odvtedy trpím samotou. Bez lásky. Netúžim po sexe, ale po láske, ktorej sa mi nikdy od nikoho nedostalo. Po spriaznenej duši. Preto som nešťastná. Nie po láske takej, že ideme sa vyzliekať do naha a vysmievajte ma. Ale po láske takej, že budem mať jediného človeka, ktorý by ma mal rád a stál by pri mne v dobrom aj v zlom. Tiež som nikdy necítila, aké to je, že by ma mal niekto rád. Komu ja neublížim, ten ubližuje mne. Koho som mala radšej ako samú seba, ten ma na smrť znenávidel (naj kamoška napríklad). A viem, že mnohým ľuďom sa ubližuje ešte viac. To sú tí nesebavedomí, ktorým ubližujú aj psychiatri. Urobí ti radosť byť takou psychiatričkou? prosím, nech sa páči. Konať proti svojmu svedomiu ti síce vynesie bohatstvo a peniaze, ale vnútorne budeš prázdna. Nenaplní ťa to. Budeš mať zlato a diamanty, veľký dom, značkové drahé oblečenie a najkrajšie auto a najnovšie počítače a notebooky a super hry, na každý prst najmenej desať krásnych mladých milencov, mladých zajacov gigolov, ale vo vnútri budeš nešťastná a jedného dňa sa všetci prekvapene začudujú, prečo tá bohatá psychiatrička spáchala samovraždu. Pre nečisté svedomie, len preto. Veríš tomu?

Ak chceš byť psychatricka musíš ísť na LEKARSKU FAKULTU, odbor VSEOBECNE LEKARSTVO (6. rokov štúdia vkuse).

Po ukončení Bc. štúdia na akejkoľvek fakulte nemôžeš ísť na PhDr., musíš mať najprv Mgr., Čiže 2. Stupeň vysokoškolského vzdelania.

Ked chces byt psychiatrickou musis ist na medicinu :D

Sak si to popozeraj.
Doktor psychologie na filozofickej, je lepši a jednoduchsí. Nie psychiater. Psychiater je naročné povolanie.-Na lekarskej fakulte. najprv sa studuje vseobecne lekarstvo a potom sa vyberie v niektorom ročníku neviem v ktorom asi v poslednom odbor.....interna, psychiater,očný, pediater atd- popozeraj odbory,.-do kopy 6 rokov. Potom si robiš ak chceš kk tomu, rozne atestacie,doplnky.......čiže maš Mudr. -6 rokov a potom si pridavaš Phd, Csc,..........kolko chces studovat.
Naročné počuvať ludské osudy, možeš vyhorieť.
Teraz sa miesto toho robi kučing. Nerozoberať človeka ale pomocť riešiť problém.
Ak chceš klasické lekarstvo tak 6 rokov.
Na filozofickej 5 rokov- 3 roky Bc. a 2 roky Mgr.
Rozdelili to aj pre to lebo ke´d niekto odide alebo nechce ďalej študovať,aby bolo niečo veď sa musel niečo naučiť,1.stupeň Bc, 2.stupeň Mgr. Napr. Ing/5 rokov/ Mgr.Art. 5 rokov-umelec vytvarnik,
Judr. 6 rokov, Mgr. 5 rokov. Ved popozera.
Čiže si možes urobiť Bc, a potom sa rozhiodneš.
Myslim že pri klasickej lekarčine to nie je rozdelené , je to v kuse 6 rokov. maj sa pekne drž sa. oblúkom by som sa vyhla psychiatrii, a psychologie. Pri tolkom množstve ludi, a rýchlosti ani nepoznas pacienta, to je všade. A ešte je tu biznis aj ten je všade. Je to náročné, ak chceš mat rodinu a si dievča.