Ahojte, mám taký problém, ktorý pozorujem už dlhšie a neviem, či to je na psychológa alebo ako to riešiť.
Som z rodiny, kde matka je veľmi veriaca a všetko musí byť celý život podľa nej. Snažila som sa aj počas puberty s ňou dobre vychádzať, ale narážala som na jej povahu. Nedalo sa s ňou diskutovať, dosť kričala a pod.
Prvý vážny konflikt prišiel, keď som v 18tke mala frajera. Vyslovene mi zakazovala s ním byť (bála sa, že sme hlupe decká a že niečo vyvedieme..asi nejaké neplánované deti) a tak mi skracovala vychádzky, nadávala, nechcela ho ani vidieť. Raz sme mali ísť spolu s jeho rodičmi na výlet na 2 dni. Ja už som bola u neho, a keď som jej volala, že prídem zajtra, že budeme aj s nimi, aj dám jeho mamu k telefónu..tak po mne naziapala, že to bol cez tel. počuť jak cez reproduktor..tak ma museli odviezť domov a nikam som nešla...
No a rozpisujem to preto, lebo sa v ten deň niečo vo mne úplne zlomilo a odvtedy jej vobec nedôverujem, nedokážem jej nič povedať a bavíme sa len na takej povrchnej úrovni.
Mám už 23, stále sa ma snaží kontrolovať a s tým súvisí moj problém. Našla som si nového priateľa a som s ním asi 3/4 roka.Samozrejme tajne...študujem totiž a nie som úplne sebestačna finančne aj keď brigádujem.
Už som asi 5x sedela v kuchyni a chcela jej to povedať, že sme spolu ale proste som sa zasekla a chytim z toho taký stres a paniku že jej to neviem povedať, lebo sa bojím reakcie. Je to podla Vás normalne? Od toho incidentu v 18tke už som zatajila kopec vecí, hocikedy si vymyslím s kým som, kde som aby som nepočuvala blbe komentare...
Ako sa zbaviť komplexu?
Tito fanaticki veriaci ako tvoja mama su dost divna sorta ludi. Mali sme takych susedov, velmi zvlastni a prisni rodicia na svoje deti presne ako tvoja mama. Uplne ich dusili, vsetko im zakazovali a drzali skratka a totalne zbytocne. A najlepsie ako si myslia, ze oni su ti pravi veriaci, lebo chodia kazdy den do kostola a modlia sa a pritom svojej rodine robia akurat tak uplne zbytocne dusno. Ich deti potom nemaju ziadne sebavedomie, maju komplexy, lebo stale maju pocit ze nie su dost dobri a ze robia nieco zle. A to je CHYBA ich prispatych rodicov.
Rada jedina. Dostuduj a odid prec a zacni si zit svoj zivot. Mas 23 rokov. To uz ti mama nema co kecat do zivota. OK, ak ti este plati VS, tak trochu mozno moze. Ale po skole utekaj prec. A nenachaj sa nou citovo vydierat, lebo taky clovek ta bude chciet mat stale pod kontrolou.
ANGEL-DEMON och vidim ze si nemala teda na ruziach ustlane :/ aspon si sa postavila na nohy a zijes sama, ako chces ... ja nezavidim nikomu tieto rodinne situacie..a pritom by to bolo tak super a nie az tak tazke normalne zit alebo sa aspon stretavat s tou rodinou, keby sa kazdy stara sam o seba...
Chapem su to rodicia, chcu pre decko to najlepsie, nech sa nevlaci v zlych partiach, nech ma dobru robotu, setko treba nalinkovat...ale tak hadam ten limit 18 rokov aspon o tom svedci, ze sa vie clovek rozhodnut ako chce a mal by mat nejaku slobodu...
možno to bude pripad pre psychiatra taka ko tá moja mater...
ked som sa osamostatnila z nejakeho zazraku sa ocitla u psychiatra , už je na liekoch,.. prespí cely den ale aspon maju doma pokoj,..
nadroguje sa antidepresivami a nevie o svete...
tiez mala len svoje nazory, len tie jej boli správne...a kazdy musel podla toho zit- teda ja... brat jej vykrici do debilov, psychopatov a je najmilsi miláčik... dotrepal si tam frajerku a maju sa tam ako vo vatičke.. ked sa do neho starie pošle ju do pčka.. ma čo chcela...
kašlem na nich... cudzí ludia...
kdkfcm ..dakujem pekne za radu...je to cele pravda...ved mam 23 rokov uz skoro 24 ...je normalne ze idem v sobotu o 8 vecer von a opyta sa kam ides, s kym ides, dokedy tam budes ...ked poviem s kym zacne sa vypytovat ako zije, kde robi ten clovek..ked jej neni uplne po voli tak na neho nafrfle a ide sa dalej...dalsie otazky kedy sa mienim ukazat...a ked pridem na dalsi den pyta sa co sme robili a ci neviem chodit v normalnom case...vycitave pohlady to je normal....
pritom ja som rada doma, nechcem sa silou mocou stahovat a zit si sama odtrhnuta od rodiny...ale toto sa mi nezda uplne OK :/ neviem ale posudit ako rodicia reaguju kedze som najstarsia a mam pomerne mladsich surodencov
iba ja : hej maš uplnu pravdu...ale ja som taka ťapa že som si proste vybudovala nejaky komplex vnutri a mam pocit ze robim vlastne niečo zle..uz som sa parkrat aj na ulici od neho odtiahla lebo som mala pocit ze co ak ma niekto uvidi..co ma bude cakat doma...nechala som sa strasne mamou ovplyvnit...
ANGEL-DEMON tak hej vybrala som si to takto..ale už mi ostáva len rok tak to nechcem ukončovať len z tohto dôvodu..chodila som na gympel, pretože som nemala na vyber...tak som skončila na výške, myslim ze to bola ta lepšia cesta vtedy pre mňa, možno by som sa uz teraz zariadila inak ale vtedy som sa ako 18-ročna necitila na osamostatnenie
tonom : len ako mam tu situaciu vyriesit..ked mama ma svoju hlavu..nevieme si najst k sebe cestu lebo ona uz ma raz nejake nazory, mysli si ze tie su jedine spravne a tazko sa s nou hadat..nevie sa zmierit s tym ako zije sestra, brata sa snazi navadzat na svoje nazory, aby zil ako ona chce a ked to tak nie je tak len kriči nadava ...teraz po rokoch sa trochu ukludnila a namiesto toho kričania skorej hadze na kazdeho vycitky a snazi sa vsetko znechutit...
Katka, nesnaz sa vysvetlit to mame, nesnaz sa s nou v takychto veciach zmierit. Tiez sa ju da chapat, ze ta chce uchranit pred vsetkym zlym, aby si navzdy ostala svatou, ale takto to nefunguje. Jej to nevysvetlis, a vobec sa uz nikdy o to nepokusaj. V tychto nazoroch si uz musis poradit sama, mimo rodicov, lebo rodicia ta uz vyslovene v zivote brzdia. Uz by si mozno mala velmi velmi pekny vztah vtedy davno, kedze si uz bola aj s ich rodicmi,, bol to zarucene tym padom uprimny vztah, ktorych teraz uz moc niet, su velmi vzacne. Vobec jej nehovor o priatelovi, oznam jej ho, az ked uz budes byvat prec, byvat s priatelom, skor nie,, ked budete obaja po skole, tak mozete zohnat pracovnu agenturu, ktora vam poskytne sukromne lacne ubytovanie, a mas to vybavene,, hned byvanie a pracu, peniaze, osamostatnenie,,,, ale na vztahy si davaj sakra pozor,, tak drzim ti prsty, nech ti to vyjde :)
Ahoj
v tvojom príbehu som sa našla... do bodky. Pomôže jedine to, keď sa osamostatníš, inak ti nič iné nepomôže. Tieto sfanatizované hlavy majú svoju pravdu a tú im nikto nikdy nevyhovorí...A o priateľovi radšej nehovor a taj to pokiaľ sa dá lebo o neho prídeš.
vyries si komunikaciu s mamou conajskor....lebo dopadnes ako ja...uz mam 30 a komunikacia s otcom je uz roky na bode nula...pride mi uz ako cudzi clovek...myslim ze sa to uz nikdy nezmeni...
tak asi je vam tak lepsie, aspon sa nehadate, mas vacsi klud na dusi, ja by som nemenila za hadky
