Zdravím,
chcem sa s vami podeliť o niečo, čo sa mi v poslednej dobe deje a počuť aj vaše rady, čo si o tom myslíte. Som študentka na VŠ, presťahovala som sa tento rok do ČR a prestúpila na inú školu. Zo začiatku semestra sa so mnou žiadna so spolužiačiek nebavila. Prvý kto sa mi prihovoril bol jeden chalan, s ktorým sme sa potom skamarátili a teraz sa vídame v škole už bežne a normálne sa bavíme. Celkom sa mi aj páči, je veľmi fajn, ale vyznám sa v ňom zatial velmi málo. On je síce z iného ročníka, ale máme spolu pár spoločných predmetov. V škole si zakaždým sadá pri mňa a rozpráva sa najmä so mnou, i keď on narozdiel odo mňa pozná už takmer všetkých ostatných ľudí z odboru, ja som tam jediná slovenka. Stále sa na mňa usmieva a často ho prichytím, ako sa na mňa uprene pozerá a dokonca ani neuhne pohľadom. Deje sa to hlavne vtedy, keď sme s viacerými ľuďmi niekde v podniku. Často sa ma akože nenápadne dotkne, drgne do mňa kolenom, keď sedíme vedla seba. Keď ideme viacerí niekde po ulici, ja idem väčšinou sama, (som taký samotársky typ pomerne), a po chvílke je vždy pri mne a ide vedľa mňa. Vždy sa ma pýta na môj víkend, že čo budem robiť a podobne, a keďže máme spolu robiť jeden projekt, sám sa mi ponúkol či nechcem aj jeho číslo a mail. Nikdy sme však zatial neboli spolu niekde sami, bez partie ostatných ludí. Nikdy ma nikam nepozval. Ja už som si pár krát naplánovala, že ho pozvem aspoň na pivo alebo niečo, nech si pokecáme medzi štyrmi očami. Nikdy mi to však nevyšlo, po škole väčšinou valí domov lebo má nejaké povinnosti, alebo niekam ide. Možno by to odo mňa bolo vtieravé. Možno má aj priateľku, ale vôbec o nej nehovorí. Prečo teda robí to, čo robí? Nechcem si nič namýšlať, môže si zo mňa robiť srandu a zabávať sa na tom celom? Alebo ak to má byť o niečom inom, prečo sa ma neskúsi spýtať, či spolu niekam nepôjdeme? Vôbec tomu nerozumiem.
