Mozno ma bude muzske osadenstvo preklinat, alebo zeny, ktore su same. S partnerom sme skoro dva roky. Pracujem daleko od domova, vidime sa len cez vikendy, ale aj pocas tych musim riesit povinnosti (ale pri nom sa mi nechce ani tie a vlastne ani nic). Mam ho velmi rada, som nanho naviazana a to velmi. Asi ho milujem - alebo neviem? Dlhsie mam pocit, ze pohasla iskra, uz sa na nase stretnutia akosi netesim, mozno chvilu. Nie je tam uz ani "eroticka" iskra, ale chapem, ze nie je to o tom. Vela veci mi vadi, ktore ma najskor vytacaju a som nervozna (aj z veci z inej oblasti), za jeden den to prekonam a som mila, lebo viem, nezasluzi si to a vazim si ho. Ale co mi, dopekla, je? Chcela by som aby prevzal iniciativu, ale on je taky domased, alebo neviem co mame spolu robit, vacsinou je to take o nicom. Jednoducho sa s nim nudim, niekedy som sa pristihla, ze cakam kym odide, aby som si "sama odpocinula". Neviem, kde sa podel ten pocit, ked vas druhy skor inspiruje ako skor utlmuje? On za to asi ani nemoze, je velmi dobry, ale je taky..., neviem, kde si ma postavite, tam ma mate. Placem, pri predstave, ze by sme nemali uz spolocny zivot, ze by som mu nejako ublizila. Ale vo vnutri mi nieco chyba, co sa chyba vztahu. Niekedy sa pytam, tak toto je ono? Tak by to aj malo byt? Co bude po 5 rokoch, ak si ho prestanem vazit? :-( Mate to niekto podobne?
Partner - neviem, co citim
natalia-7:Asi si to zle pochopila-mne pride sebecke skor sa rozchadzat kvoli tomu, ze ma partner omrzel. Proste mame asi krizu, omrzel ma sexualne, len to nechcem riesit rozchodom, on o mojich pocitoch vie, povedala som mu prednedavnom ze to takto fungovat nebude, ale ked sa ma opytal preco, tak som zamrzla, lebo mi to je proti srsti takto ublizit cloveku, len preto ze mne nevyhovuje...ja viem ze uz je to dlhu dobu a uz sa to nezmeni, ale ja stale dufam v to ze to bude lepsie...k tomu kebyze mu poviem ze rozchadzam sa s tebou kvoli tomu ze mi nevyhovujes, tak by som nezniesla ako by trpel...mozno ze by si to ani neuvedomil...proste toto je terajsie obdobie, ktore mozno prejde a mozno nie, nehovorim ze spolu budeme do konca zivota ale mam zmiesane pocity a momentalne sa neviem pohnut.
ketrin, píšeš, že máte úprimný vzťah a pritom o týchto všetkých tvojich pocitoch nevie (-aspoň tak usudzujem z toho čo píšeš). To mi nepríde ako úprimnosť vo vzťahu.. rovnako píšeš „vlastne nemám dôvod na rozchod“ a vzápätí „nevyhovujeme si, veľakrát sa hádame, omrzel ma, omrzel ma aj po sexuálnej stránke“ – to sa mi neguje s výrokom, že nemáš dôvod na rozchod...
ja rozumiem, že vo vzťahu sú aj zlé obdobia, krízy a nie som zástanca toho aby sa to hneď riešilo rozchodom. No píšeš, že tieto pocity zažívaš už 1,5 roka z 3,5 ročného vzťahu (skoro polovičku vzťahu) čo mi príde už zvláštne a zároveň smutné... jednoducho tvojmu konaniu nerozumiem a nepríde mi to od teba pekné.. ale zas nemusíme všetci všetkému rozumieť, že áno? :-) ja ti hlavne prajem aby sa ti ten vzťah vyvinul tak ako si praješ – či už to dáte dokopy alebo sa rozídete.. veľa šťastia :-)
natalia-7 : ja nehram divadielko, jasne ze je v tom laska, ale tiez niektore vztahy niesu navzdy...nic zle mi neurobil- myslim podvadzanie alebo klamstvo, ale chova sa ku mne niekedy velmi zle...a vela krat bezdovodne..ako keby som ani ja pre neho nebola uz taka ako na zaciatku..a pritom mame uprimny vztah a nikdy sme sa nepodviedli alebo nieco podobne ja by som si to k nemu ani nedovolila. Preto nemam ani vlastne dovod sa s nim rozist, proste si nevyhovujeme myslim si ze to citi aj on tak, velakrat sa hadame, omrzel ma aj po sexualnej stranke... niekedy su tie dni aj pekne, ale v poslednej dobe je to coraz horsie..keby mi na tom nezalezalo, a hram divadielko tak by som to asi neriesila a hned ho poslala kade lahsie nemyslis? Preto som napisala iba ze vlastne nemam dovod na rozhod lebo ani neviem co by som mu povedala..vzdy sa udobrime ale mna to strasne zoziera velakrat...nechcem mu ublizit lebo ho lubim...takze nemyslim si ze by som bola sebecka, prave beriem ohlad viac na neho ako na seba a stale dufam v lepsie...
ketrin - ja si naopak myslím, že sebecké je to, že s ním zostávaš. nechceš sa s ním rozísť lebo ty by si bola za tú zlú. nechceš zo seba človeka, ktorý ubližuje. ale ty mu ubližuješ! ... pochybujem, že sa nájde niekto kto by chcel mať pri sebe človeka, ktorý s ním zostáva z takýchto dôvodov a pritom ho nemiluje... a vôbec, ako dlho dokážeš hrať toto divadielko? časom si aj tak všimne, že niečo nie je v poriadku. len to celé umelo naťahuješ. brzdíš ho v živote, resp. brzdíš vás oboch. je len otázkou času kedy si to všimne a/alebo to teba prestane skutočne baviť a pôjdete od seba.
Ketrin co je sebecke? Opytaj sa ho hypoteticky, ze co by sa stalo, ak by s nim nejaka zena bola iba preto, lebo nechce byt sebecka, ze mu nechce ublizit a radsej sa ona prisposobi situacii, zameria sa na nieco ine a nebude to o cite a laske... Zaujimalo by ma, ze ci by chcel byt s takou zenou aj ked by ju miloval a vedel by, ze ona je s nim v podstate iba z povinnosti a lutosti alebo jednoducho preto, ze sa to tak ma...
Presne viem ako sa citis. Prezivam akurat to iste akurat ze ja som s partnerom uz 3 a pol roka a poviem ti ze tento pocit som mala cca od naseho 2 vyrocia...nechcem ho opustit lebo by som mu ublizila a on neurobil nic zle, nechcem mu jednoducho povedat ze ma ako keby omrzel..bolo by to strasne sebecke..ale zas ty pokial mozes a niesi na to az tak citliva, tak odid z takeho vztahu...neprejde to..bude to len a len horsie..
Teraz som narazila na tento clanok, pretoze prezivam to iste.. ako si to vsetko nakoniec vyriesila?
