Už cca 2 roky trpím strašne silnými úzkosťami - zovrie mi hrdlo, nemôžem dýchať, je mi na odpadnutie, bojím sa že budem vracať - áno, tu pramení ďalší môj obrovský strach, neuveriteľne sa bojím vracania už niekoľko rokov - pred 2 rokmi tento strach prepukol do závratných výšin - bojím sa kdekoľvek chodiť, odísť z domu, cestovať autobusom, veľa jesť - veď čo ak, byť v stiesnených priestoroch, na mieste ktoré nepoznám, nedokážem si užívať života. Cítim sa strašne. Neželám tento pocit nikomu, pretože je to vec ,s ktorou asi nedokážem bojovať.
Už dlhšie sa pohrávam s myšlienkou na návštevu psychiatra, pretože už nevládzem ale bojím sa. Hanbím sa, pretože odmalička mi v rodine bolo prezentované, akoby to bola nejaká hanba, zlyhanie. Skúšala som sa s týmto zveriť matke, ktorá ma vysmiala, že si vraj všetko len nahováram, nemám byť "cintľavá" a vymýšľať hlúposti s psychiatrom :-) Takže sa pýtam... je to hanba?
ďalej - je potrebné sa tam dopredu objednávať? alebo ako to funguje? aká je prvá návšteva? neviem si to vôbec predstaviť. Ďakujem za trpezlivé odpovede :)
Je hanba chodiť k psychiatrovi?
Neboj sa a chod tam, taketo stavy mava vela ludi, moze sa to spustit hocikomu. A ti, co to neriesia, si narobia na vacsi problem, ktory sa horsie riesi. Cim skor pojdes, tym lepsie, urcite sa neboj, to, co mas, nie je nic strasne neobvykle, ale zneprijemnuje to zivot. Kazdopadne, je to relativne lahko liecitelne s dobrymi vysledkami :)
Precitaj si nieco od Praška o panickej poruche, neboj, ja presne viem, o com hovoris :)
Ahoj, Darka,
vykašli sa na predsudky a najskôr si pozri nejakého psychológa a zabehni za ním. On Ti povie, čo ďalej. Uvidíš, že už po návšteve psychológa si budeš istejšia. A návštevu psychiatra, keď Ti ju odporučí psychológ, neodkladaj. Uvidíš, že tam budú takí istí pacienti ako Ty a všetci sa k Tebe budú správať úplne normálne. Myslím si, že potom budeš milo prekvapená, aké jednoduché to bolo.
No a k psychiatrovi sa vôbec nemusíš báť objednať, on ťa nijak súdiť nebude, ani sestrička. Na to študoval aby pomáhal ľuďom ako si ty. Psychiatri majú práveže radi pacientov ako si ty, čo trpia úzkosťami alebo depresiami, lebo sa im dá pomerne ľahko pomôcť a radi spolupracujú, chcú pomoc a riadia sa radami. Psychiatri nemajú radi drogovo závislých lebo tí sú nevyspytateľní, chodia k nim často len aby im predpísali nejaké návykové lieky a keď im nie je vyhovené, nemajú problém im aj rozbiť ordináciu.
Tvoja matka má na to riadne sprostý názor ale to je bohužiaľ problém mnohých ľudí. Psychická choroba je choroba ako každá iná ale to oni neakceptujú, berú to že je to tvoje zlyhanie a dokážeš to ovplyvniť. Keby si mala rakovinu tiež ti matka nebude hovoriť že si cintľavá a že si to len namýšľaš. Ser na matku a objednaj sa k psychiatrovi. Nájdi si nejakého na internete, zavolaj mu či berie nových pacientov a dohodni si termín. Tieto úzkosti sa dajú pekne liečiť.
je hanba keď prechladneš a máš teplotu, soplíš? To si tiež cintľavka, ak nezvládneš obyčajný vírus? No nie, to sa proste stáva. Chrípka je tiež "smiešna", ale dá sa na ňu aj umrieť, ak ju človek podcení.
Trpieť tak ako si to opísala je úplne nonsens. Pozisťuj si psychiatrov v okolí, pogúgli referencie a vyber si. Podľa mňa sa objednáva už asi všade, ale šak zavoláš si, spýtaš sa a budeš vedieť. Prvá návšteva, nuž budeš veľa rozprávať o sebe, o rodine, aké máte vzťahy doma, v škole/práci, s čím máš problém, aby bol doktor trochu v obraze. Ak budeš dostatočne úprimná a otvorená, môžete sa dostať ku koreňu tvojich problémov hneď. Ale obyčajne to tak nebýva a tá dôvera: doktor - pacient sa buduje trochu dlhšie. Nasadenie liekov je len časť liečby. Buď ti doporučí aj psychoterapie, alebo budete riešiť jednoduchšie veci s psychiatrom. Určite potrebuješ aj pracovať na sebe, zmeniť svoje myslenie, trénovať záťažové situácie a pod.
Ehm, šmariť niekoho do blázinca BEZ jeho SÚHLASU, je veľmi ale veľmi komplikovaná vec. Treba na to rozhodnutie súdu, kde sa vyjadruje veľa odborníkov od obvodného lekára, cez rodinných príslušníkov, psychológa až po psychiatra (nazainteresovaného) a trvá to riadne dlhú dobu, niečo takéto dosiahnuť. Ani feťáka nedokážu zavrieť na liečenie ak nechce, takže človeka s psychiatrickou diagnózou (pokiaľ neni nebezpečný sebe alebo okoliu) tiež nie. Takým blbostiam, že ťa môžu zavrieť do blázinca prosím ťa never.
Hlavu hore, pozbieraj odvahu a choď. Určite ti bude lepšie a zistíš, že si tie dva roky trpela úplne zbytočne. A že chodíš psychiatrovi, to si nechaj pre seba. Je to tvoje súkromie, nikomu to nemusíš vešať na nos.
Nie je hanba, ale po prvé:
Ked máš hriechy, treba ich povedať farárovi na spovedi. Lebo ked ich povieš niekomu inému ako kňazovi, tak ten človek to pochopí ako rozprávanie z cesty a šmarí ťa do blázninca, tam ťa dobre poohovára a na základe jeho klamstiev ti bude určená veľmi zlá diagnóza.
no a po druhé:
Keď k psychošovi ideš, neklam uňho, lebo na základe tvojich klamstiev ti bude určená zlá diagnóza a z toho sa nevylížeš, len sa budeš zamotávať stále do väčších a väčších klamstiev.
Takže treba vedieť, komu čo máš povedať.
Ja by som mala napríklad u psychiatra povedať, že raz za 4 roky potrebujem zožrať jednu tabletku na spanie. To je všetko. A že nespať dva dni a dve noci znamená u mňa odpadnúť z telesnej vyčerpanosti, kde sa mi pred, alebo po klinickej smrti vynoria z pamäte spomienky na všetky hriechy, ktoré som spáchala. A potom to v nemocnici rozprávam a šmaria ma do blázninca, zatiaľ, čo napríklad taký vyštudovaný lekár, sestrička alebo farmaceut by si na mojom mieste raz za štyri roky jednu tabletku z lekárne ukradol, zožral a nebolo by mu nič.
A neber moju radu ako niečo zlé alebo ako navážanie sa. Nenavážam sa a neviem, či si veriaca, alebo či vieš, čo je hriech a čo nie, lebo to ani ja neviem poriadne. Ale proste pred klinickou smrťou (pred odpadnutím z vyčerpanosti) ma niečo trápilo, z čoho som mala strašné výčitky svedomia, tak som si zaumienila, že pre začiatok aspoň tie zlé veci prestanem robiť.
A odkial si?
Ak to nie je daleko, pojdem s tebou.
Napis kontakt.
V dnesnej dobe je hanba ak nemas svojho psychiatra a aspon jednu psychiatricku diagnozu. Ved teraz je to trend.
V dnesnej dobe je hanba ak nemas svojho psychiatra a aspon jednu psychiatricku diagnozu. Ved teraz je to trend.
V dnesnej dobe je hanba ak nemas svojho psychiatra a aspon jednu psychiatricku diagnozu. Ved teraz je to trend.
