ahojte.chcem sa priznat s niecim co ma nici a dufam,ze ma tu nikto nebude osovovat,aj ked by som si zasluzila.mozno moja vyhovorka,ale robila som to preto,lebo som to tak citila :-(.neviem ci mam nieco lutovat,akurat sa mi to vracia tym,ze trpim.som matka a manzelka,no bohuzial su mesiace kedy sa hadame s muzom aj o blbosti.nebavilo ma stale pocuvat jeho nervozny,hlucny hlas a tak sa mi aj sprotivil.je tam toho vyse ...nehovorim ze ja som svata,ale doslova ma jeho hlas deptal a bola som z toho len nervozna.co sa tyka sexu,tak to tiez.raz za mesiac ani to nie :-(.hnevalo ma to,pretoze som mlada a nechcela som zit takym zivotom,ze sex medzi nami moc nebude klapat.no nic stala sa vec,ze som sa zblizila s muzom ktory ma tak stare dieta ako ja.stretavali sme sa,aj ked medzi nami vladlo ticho.kazdopadne to medzi nami iskrilo a tak sa aj stalo.pomilovali sme sa...ma priatelku,ale ta je odcestovana na dlhu dobu a neozyva sa mu,tak zrejme jej to chcel aj vratit,neviem....ja som zacala nieco viac k nemu citit,proste som sa namotala a nici ma ked sa mi neozve tak,ako by som ja chcela.neviem ci on ku mne nieco citi,ale asi skor nie,pretoze by sa mi asi aj castejsie ozyval.najhorsie je,ze zrazu sa muz zacal ku mne konecne normalne spravat a ked si pomyslim co sa stalo mi ho je velmi luto.stale ho lubim no ten druhy mi pomotal hlavu.nechcem ublizovat muzovi,ale ak mam byt uprimna,zcasti moc nechcem s nim ani zit.nikdy by som neverila ze sa take nieco moze mne stat :-(.zazil niekto take nieco?alebo ak ste spravili nieco zle,tak mi napisete aj vas pribeh?dakujem
