spravila som chybu

ahojte všetci, toto bude trochu dlhší text, no potrebujem sa vyrozprávať a zároveň mám jednu otázku.
Pred niekoľkými mesiacmi som mala rozhovor s mojim kamarátom Petrom o našej spoločnej budúcnosti, o tom, či budeme tvoriť pár. Všetci naši kamaráti nás v podstate považovali za párik, ale oficiálne sme si to nikdy nepovedali, a preto som to chcela už vyriešiť, Zdalo sa mi, že by nám to mohlo fungovať po všetkých stránkach, no podľa jeho slov ma má síce veľmi rád, ale nie som tým dokonalým dievčaťom s kým by chcel byť a mali by sme tento "románik" ukončiť. Veľmi ma to vtedy ranilo, a povedala som si, že mi za také trápenie on nestojí. Bolo vidno,že aj jemu to je ľúto, že mi ublížil a že to bolo od neho asi skôr sebecké a nemyslel na mňa a moje pocity...Ubehol nejaký čas, on odišiel do zahraničia na pár mesiacov a ja som sa za ten čas dávala pomaly dohromady, Časom sa mi podarilo od neho odpútať a odpustiť mu a brať ho ako dobrého kamaráta. Neskôr som skúšala loviť v iných rybníkoch,no k nikomu ma to až tak neťahalo, aby z toho bol vzťah. Nedávno na jednej párty som bola s jeho najlepším kamarátom a skončila som vtedy s ním. Nebrala som tento krok nejako vážne, proste úlet..No ibaže tento najlepší kamarát mu to povedal. To, čo mi Peter potom povedal neprajem nikomu zažiť, cítila som sa ako najväčšia špina na svete-vlastne stále sa tak cítim. Hlas sa mu celý triasol a tie jeho oči..Až vtedy som si uvedomila,aká to bola hlúposť spraviť to, keby som vedela, aké to bude mať dopady, tak to nikdy nespravím..Nejako som si asi myslela, že keď je medzi mnou a Petrom koniec, tak sa ho to nedotkne, už je to aj dlhá doba odvtedy. Povedal, že som mu teraz veľa vecí uľahčila a za všetkým spravil hrubú čiaru. Na jednej strane nechápem jeho prudkú reakciu, veď on mi dal predtým košom (už vtedy spravil tú jeho hrubú čiaru,nie?) a na druhej strane som si vedomá týchto nepísaných pravidiel "nikdy si nezačínaj s jeho naj kamarátom/kou" a že som krava..Neviem, či som ublížila len jeho egu alebo ma mal stále rád..Asi ma doposiaľ nikdy nič viac nemrzelo ako toto. Riadne som sa pošmykla a bojím sa,že ho stratím ako kamaráta. Zažil niekto niečo podobné? Myslíte, že sa bude vedieť so mnou zase rozprávať, preniesť sa cez to a odpustiť mi to?