Ahojte. Diskusii o uzkosti je na tomto fore urcite vela. Ja ale neviem z coho ta uzkost prameni... Teda mozno aj viem ale neviem co s tym.
Pred par mesiacmi som dostudovala a zacala si hladat pracu. Z hladania som mala ale velky stres, kedze som videla, ze to zas az take lahke nebude. Do toho som mala vztahove problemy. Neustale som rozmyslala, ci zostanem byvat u priatela (byvame spolu uz 3roky) alebo sa vratim domov k rodicom. Vela veci vo vztahu mi prekazalo a uz som prestala verit v to, ze sa nieco zlepsi. Dokonca som nemala uz ani chut ist s priatelom v lete na dovolenku. Dohodli sme sa vsak, ze budeme na vztahu pracovat. No po kazdej hadke som bola cim dalej, tym viac vycerpana a bez nalady. Pri hadkach mi v afekte vzdy priatel povedal, ze si len tak lahko pracu nenajdem, som neschopna, v nicom nevynikam. Jednoducho vedel cim ma "dorazi" a to vzdy zabralo a ja som sa rozplakala. Tymto sa mi aj tak nizke sebavedomie este zmensovalo.
Ta naozajstna uzkost ale zacala, ked som jedneho dna prisla z pracovneho pohovoru. Vtedy som si povedala, ze naozaj ziadnu pracu nebudem zvladat- uz ani neviem aku pracu chcem, vsetkeho sa bojim. Trva to uz mesiac. Mam pocit, ze nebudem nicoho schopna a tie pocity uzkosti su strasne. Tyzden som nebola schopna sa ani normalne najest, som vycerpana.
Neviem vsak ci moja uzkost spociva v problemoch vo vztahu alebo zo strachu z prace. Podobne pocity uzkosti som zazila, ked som bola na brigade par tyzdnov sama. Myslela som si ze moja uzkost spociva iba z pocitu samoty. Mam vsak ako keby adaptacny problem, bojim sa aj novej prace a noveho prostredia. Spustili sa mi hrozne vycitky, citim sa neschopna.
Uz som takmer rozhodnuta vratit sa nacas domov a hladat si pracu tam, dat si pauzu vo vztahu. Ale bojim sa, ze moj psychicky stav sa tym nezlepsi. Vsetkeho sa bojim a neverim si... Pritom nemam na to nejaky adekvatny dovod. V detstve ma nikto doma neponizival ani v skole nesikanoval. No som dost citliva povaha a toto je asi sposob akym reagujem na stres.
Bola som uz parkrat na psychoterapii co mi ciastocne aj pomaha. Ani statnice pre mna neboli take stresujuce ako tato situacia.
Ake mate skusenosti s uzkostou vy? Budem rada za kazdy nazor ci skusenost
Uzkost a osobne problemy
CARRIE dakujem za povzbudenie, presne sebavedomie a sebadovera mi chyba. Rada by som ti napisala, vidim ze si mala podobny problem. Napises mi svoj email?
Ak sa máš len trochu rada nechod prosím domov.Veľmi lahko sa ti môže stat ze sa situácia ešte zhorší.Navyše ak sa niekto osamostatní a je sám sebe pánom už len tazko si zvykne žiť z rodičmi.Určite máš už svoje návyky a ritiále a musela by si sa prisposobovat vasim kedze by si byvala u nich.Práca sa urcite nejaka najde aj ked hned to mebude uplne naj ale niekde treba zacat .Aj keby si v priebehu par mesiacov skusila viacero zamestnaní nakonec lepšie sa ti bude hladat lepsia lebo mas v rukách skusenosti z predchadzajucej moze povedat:pracovala som tam a tam teraz mas len malo co ponuknut.Urcite nie si leniva ked to chces riesit verim ti .
a čo čakaš že ta bude priatel alebo rodičia zivit?! ako nejaku pijavicu prizivnika...? sa zamysli nad sebou či naozaj tvoj priatel nemá pravdu... že si leniva ako voš pod chrastou.... len preto ze ty mas nejake vysoke naroky,.. lebo máš o sebe vysoku mienku.. "mám vš!" dajte mi prácu za 3 000€ ......práce je dosť! chod robit do obchodu do pokladne napriklad je to to najjednoduchsie , zvládnu to aj lemry lenivé....kedze za pásom by si to nezvládla zjavne....mozno ta to bude aj bavit,... ja poznam vš-ludí ktorí robia v obchode... hanba je totiž sediet na riti a plačkať a čakať ze maminka alebo priatel ma bude zivit... ani priatel ani maminka s ockom ale pekne si najdi vlastne byvanie...potom sa spamätáš, ked si sama budes musiet platit všetko, byt, energie, sama sa stravovať.... alebo ak si pekna daj si inzerat ze si hbladas niekoho kto ta bude vydrziavať...
Ahoj. Celé je to hlavne o tvojom sebavedomí! Ty si proste neveríš. Poznam to mňa ale ponižoval otec a moji spolužiaci. Niči ťa to...
Vieš, keď maš malé sebavedomie tak si neveriš , že niečo dokážeš. A tym pádom to ani nedokážeš! Celé je to v tvojej hlave viem , že začať si veriť nie je také ľahké , keď ťa podceňuje tvôj priatel. K nemu by som sa vyjadrila tak , že čo je to za priatela? Nemal by byť on ten čo by ťa mal podporovať a pomáhať ti ? Ano presne tak mal.. nie je to lahké ale čo hovoriš na to dať si pauzu? Alebo sa s nim o tom porozprávať? Hlavne neklesni a nepočuvaj to. Nie každému všetko hned vyjde. Podla mňa si jedna úžasna žena , ktorá len potrebuje dodať sebavedomie a trocha nakopnúť ( dufam , že chápeš) kludne si môžme spolu aj popísať nie kde inde. Veľmi rada ti s tym pomôžem verim , že to zvládneš nájdeš si prácu budeš si viac veriť a dokážeš priatelovi , že in je ten čo sa mýlil! Hlavne sa nevzdávaj! Si úžasna a dokážeš všetko! ( TO SI OPAKUJ KAŽDÝ DEŇ) a s tou úzkostou je to spôsobene celým týmto.
Ospravedlnujem sa za gramatické chyby.. :))
A držím palce !(:
Ahoj. Celé je to hlavne o tvojom sebavedomí! Ty si proste neveríš. Poznam to mňa ale ponižoval otec a moji spolužiaci. Niči ťa to...
Vieš, keď maš malé sebavedomie tak si neveriš , že niečo dokážeš. A tym pádom to ani nedokážeš! Celé je to v tvojej hlave viem , že začať si veriť nie je také ľahké , keď ťa podceňuje tvôj priatel. K nemu by som sa vyjadrila tak , že čo je to za priatela? Nemal by byť on ten čo by ťa mal podporovať a pomáhať ti ? Ano presne tak mal.. nie je to lahké ale čo hovoriš na to dať si pauzu? Alebo sa s nim o tom porozprávať? Hlavne neklesni a nepočuvaj to. Nie každému všetko hned vyjde. Podla mňa si jedna úžasna žena , ktorá len potrebuje dodať sebavedomie a trocha nakopnúť ( dufam , že chápeš) kludne si môžme spolu aj popísať nie kde inde. Veľmi rada ti s tym pomôžem verim , že to zvládneš nájdeš si prácu budeš si viac veriť a dokážeš priatelovi , že in je ten čo sa mýlil! Hlavne sa nevzdávaj! Si úžasna a dokážeš všetko! ( TO SI OPAKUJ KAŽDÝ DEŇ) a s tou úzkostou je to spôsobene celým týmto.
Ospravedlnujem sa za gramatické chyby.. :))
A držím palce !(:
