Dobry den, som sice v relativne mladom veku, no nespravam sa ako vacsina mojich rovesnikov. Som utiahnuta, nechodim von, kamaratov mam malo, neviem si uzivat zivot. Nejde o to, ze by som bola nejaky extremny introvert, skor mam velmi nizke sebavedomie, nenavidim sa za svoj vyzor, vynimkou nie je ani moja povaha. V skole sa taktiez velmi neprejavujem a ked uz aj hej, tak len nedobrovolne. Robi mi problem spoznavat novych ludi, neverim si, stale mam obavy, ci sa nespravam divne, ci som nieco nevhodne nepovedala. Neustale mam pocit, ze ma kazdy ohovara, ze sa mi vsetci za chrbtom smeju. Buduci rok pojdem na strednu, neviem, ako to prekonam, vzdy mi prave kvoli vyssie popisanym veciam robilo problem sa zaclenit, nehovoriac o vychadzani s ludmi.
Nizke sebavedomie, strach z ludi
A však jedno ti ZDÔRAZŇUJEM. Rieš to pretože tento stav sa s tebou môže ťahať kľudne do 20-25 rokov, ako si hovorila bude sa ti ťažšie hľadať práca, budeš ťažšie nadväzovať sociálne kontakty a pre všetkých budeš "divná"
Potom si skus ešte nejakú partiu ľudí ktorý ťa budu rešpektovať brať ťa takú aká si, nebudú ťa šikanovať a ocenia to aká si.
Ak sebavedomie dostalo "uder pod pás" treba mu pomôcť a tomu človeku hovoriť o jeho kladných stránkach čo vie, v čom je dobrý čo dokáže, o tom že čo robí tak ani nemusí robiť dobre ale snaží sa oceniť jeho/jej snahu.
Proste budeš mať pri nich taký dobrý pocit.
Moja rada "poďakuj" tým ktorý ti takto to sebavedomie zničili.
Presnejšie im priamo povedz čo si o nich myslíš a ak ich nenávidíš tak aj ako ich nenávidíš, povedz im čo sa ti na nich nepáči a že to čo sa ti na nich nepáči tak koli tomu vyzerajú ako idioti ako najväčší idioti ktorých si ešte nestretla.
Uvidíš uľaví sa ti bude to ako keď máš pretlakovaný hrniec a odpustíš paru.
Prečo ti to takto radí, lebo ak ti niekto takto naozaj znížil sebavedomie, nenechaj si po seba skákať ale opätuj im to rovnakou mincou (ak nezaberie prvá normálna cesta a to že im povieš že to nie je pekné ako sa k tebe správajú)
Inak ťa budu deptať neustále.
Ak ani to nezaberie a budu ťa stále podkopávať, tak vylúč tých ľudí zo svojho života je jedno či su to kamaráti, spolužiaci, alebo matka či otec, ignoruj ich nech vedia že to ako sa k tebe správajú neostane bez odozvy.
Ak takéto stavy máš "samé od seba" tak buď to jedine nejako pretrpieť do 20 a dufať že sa tvoj charakter ešte zmení, zostaneš takáto stále, nechať tomu voľný priebeh, alebo sa viac snažiť chodiť medzi ľudí začleniť sa medzi nich, avšak tu je nutná spolupráca a trpezlivosť aj od tých ľudí s ktorými by si sa stretávala mali by vedieť že ti je ťažko sa medzi ne začleniť, ak sú normálny mali by to pochopiť a pomôcť ti.
To zvyčajne tak že im budeš môcť dôverovať. Takých ľudí rozpoznáš hneď podľa prístupu a správania sa.
Veľa šťastia ti želám, drž sa.
ja som tiez mala zle skusenosti s psychologmi a pod..
az teraz pred 2 r. som natrafila na dobru psychologicku ...
uz som u nej rok nebola,.. pomohla mi, treba skusat inych...
Ano, sikanovali ma. Doma ma neponizuju, mam skvelu rodinu. S psychologmi a vychovnymi poradcami nemam dobre skusenosti.
treba zistit pričinu prečo to máš? šikanovali ta? doma ta ponizuju?
alebo kde je chyba? ak mate v skole psychologa alebo vychovneho poradcu zajdi za nim sa s nim o tom porozpravať....
