sebaposkodzovanie

No koľko mudrcov sa tu zišlo,pijú majú bolesti hlavy,na pol vidia majú krivé penisy alebo im chýba im penis a hlavu na krku nepoužívajú.

ahoj je mi to luto..aj ja to robim, aj ked sa snzaim nie ale ako nahle pride nejaky zasadnejsie problem ci stres, tak sa k tomu vraciam...ja som s tym zacala asi v 13 rokoch...a casto to opakujem, tiez nie ziletkami ale robim to..lepsie je sa zamerat na to co ta bavi a vie ta utesit ked si smutna u mna to je ta hudba ta ma casto drzi..hlavne spev, nieco cim mozem dat emocie von..je dobre taktiez vela hovorit, s tymi ludmi ktorym doverujes...tak to das von..taktiez sport je velmi dobry na venitlaciu.proste skus a nieco si najdi,kludne skus aj viac moznosti len neostavaj s tym pocitmi v sovjej halve sama..verim ze to zvladnes..

Ahojte, touto cestou by som Vás všetkých chcela poprosiť o pomoc. Som študentkou posledného ročníka psychológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a oslovujem Vás prostredníctvom tohto príspevku z toho dôvodu, že hľadám mladých ľudí od 18 rokov, ktorí by boli ochotní zúčastniť sa výskumu pre moju diplomovú prácu, ktorá znie Sebapoškodzovanie u mladých ľudí a možnosti jeho zvládania. Výskum bude prebiehať formou rozhovorov, pričom všetky poskytnuté informácie budú úplne ANONYMNÉ. Hľadám ľudí, ktorí sa v minulosti sebapoškodzovali a dokázali sa nejakým spôsobom z tohto životného obdobia už dostať. V prípade akýchkoľvek otázok ma pokojne kontaktujte prostredníctvom e-mailu: simona.tittelova@gmail.com

Najprv si musíš sama položiť zopár otázok, ktoré sa týkajú len teba a nikoho iného.
1. Chceš to zmeniť alebo nie?
2. Považuješ to sama za normálne riešenie tvojich problémov? Fakt nedokážeš vymyslieť niečo, čo je zmysluplnejšie než sebapoškodzovanie?
3. Prečo si tak málo aktívna, čo sa týka hľadania nových priateľov alebo kamarátiek, ak ťa to trápi. Aké konkrétne kroky si už pre to spravila?

Viem,ze som chora. Tu v meste statny psychologovia nie su dobri a na sukromneho nemam peniaze.
Co mi sposobuje radost? asi ked som s ludmi, ktori ma chapu, ale tych je velmi malo a aj ti su nie z mojho mesta...takze som nahrata. ja nezijem, len prezivam, neviem co uz mam robit.
najradsej by som tu uz nebola...aby som sa uz netrapila...niekedy je to take zle, ze mi je vsetko jedno, ze by sa trapili ludia, rodina ktoru mam a ktora ma aj napriek problemom nepodporuje...nevidi ich. niekedy sa musim pretvarovat, aby na mna nekricali...a to je to najhorsie...

Si chora, to nie je hanba. Chod ku psychologovi, tu ti nik nepomoze.

čokoládka a kedy v živote si ešte zvykla prežívať podobnú eufóriu, pri akých činnostiach?

Som bez zmyslu xivota.nemam kamaratov v meste v ktorom byvam...mozno ma viaceri odcudzite ale ked vam to urobi radost...len mi to tu prosim nepiste.prisla som si sem pre pomoc.
Citim sa tu uplne zbytocna a ked si sposobim tu euforiu je to neuveritelitelne dobry pocit.a potom ta bolest ako trest ze som chcela byt aspon chvilu stastna...

z čoho pramení tá vnútorná bolesť?

Zacni si vazit samu seba...