Ahojte ja mam mozno trochu zvlastny problem ale chcem vediet nazor tretej osoby, toho kto ma nepozna. Takze mam uz tri roky priatela, zo xaciatku to bolo v pohode ale po case sa dost zmenil. Problem je v tom ze ma absolutne znicil, donutil ma mysliet si ze som neschopna hlupa a ze patrim do ustavu a do konca raz ked som povedala ze uz to nezvladam zacal ma hecovat k tomu aby som sa zabila, ze aj tak som zbytocna ze kazdemu ublizujem. Proste viem ze je to zvlastne ale citim medzi nami urcite prepojenie ktore prostr nejde prerusit a vzdy si najde ku mne cestu. Prosim ja viem keby mi toto niekto povedal kedysi tak sa mu vysmejem ale ja uz som naozaj zufala . Chcem sa od neho odosobnit a zit si stastny zivot ako som ho mala predtym. Prosim poradte mi niekto co mam robit.
Sklamaná z lásky
Peter uz to vazne prehanas s tou duchovnostou ci co. Uplne si mi znechutil tvojimi prispevkami toto forum ze chodim reagovat na ine forum. A ako som citala jednu temu tak si tam niekoho vystrasil bud si pisal o duchovnych bludoch alebo si ju hned volal von ako mna a ani som ta nepoznala :D koncim uz sem nebudem chodit :) ak ostatni budu reagovat na moj prispevok tak ma nezaujima co pisu lebo ja uzivatela Peter96 dobre poznam :)
to prepojenie čo cítiš má každý jeden človek k niekomu blízkemu. K deťom, rodičom, priateľom.. všade existuje nejaké "puto", niečo mäkké a lepkavé, čo tých ľudí spája, priťahuje k sebe. To neni nič zvláštne.
Zvláštne je, ak človeku blízkosť toho druhého ubližuje, zraňuje, nerobí dobre a ten, komu je ubližované aj napriek tomu vzťah a spoločnosť toho druhého vyhľadáva alebo nedokáže odísť preč. Možno je to tak kvôli neradostnému detstvu - že si človek vyberá partnera, prácu, kolegov, s ktorými je rovnako smutný, nešťastný, ponižovaný ako bol v detstve. Takúto traumu, zranenie treba spracovať s psychoterapeutom. Alebo je človek presvedčený, verí tomu, že nikoho iného si nájsť nedokáže, tak radšej trpí a je aspoň s niekym. Neverí si, neváži si samého seba. Tu pomôže len uveriť tomu, že ANO, aj JA môžem byť šťastná a mať krásny vzťah. Aj ja za niečo stojím a ak tento človek nevidí to krásne a cenné vo mne, najprv sa to naučím na sebe vidieť ja sama a potom sa nájde aj niekto druhý, kto si to na mne bude vážiť.
Ak sa chceš odpútať od niekoho, jednoducho prestaň venovať pozornosť jemu a venuj sa SEBE, rob si svoj program bez neho, s kámoškami alebo sama. Na to, aby si si žila šťastný život nepotrebuješ sa s chlapom teraz okamžite rozísť. Proste začni robiť to čo chceš a máš rada. V myšlienkach sa prestaň zaoberať ním, aký je, ako ti ubližuje.. a mysli na niečo iné. Napr. viem, že sa to dá, mať krásny život, vzťah. Chváľ sa, povedz si často čo je na tebe pekné, čo sa tebe samej na sebe páči...
Ty nie si sklamaná z lásky. Láska je úžasná "vec" :) Ale sama zo seba.
Nie je láska ako láska. ;) Btw, šo si predstavuješ pod týmto slovom?
Chýba tomu duchovná stránka života, rozhodne by si mala začať nad tým premýšlať.
Nie je láska ako láska. ;) Btw, šo si predstavuješ pod týmto slovom?
Chýba tomu duchovná stránka života, rozhodne by si mala začať nad tým premýšlať.
vlastne zabudla som sa vyjadrit,,,mesacny v pohode nie?bez urazky..,a aka je ta cesta ze sa k sebe vzdy vratite? ak sa k tebe sprava takto a vyjadruje sa takto skus tu cestu nejako odklonit lebo sa psychicky zlozis a zrejme tvoj vztah nema buducnost.
mesacny princ ,,,zase raz super odpoved,bodujes...,ze clovek sa nemeni ,,,hm?ty si asi fakt z mesacnej planety nie?
Lenže to je tvoj problém že si sa nechala takto zničiť.
