Moj život stratil zmysel... som mladá baba a nikdy by som nepovedala že v 21 rokov toto niekedy napíšem a tak sa budem cítiť. Vždy som bola veselá, usmievavá, pozitívna. Odkedy sa u mňa prejavili ťažke depresie na kt. som musela brať AD som zničena. Bolo obdobie kedy mi bolo už fajn ale zas som spadla dole.... lekarka nič nerieši lebo vraj AD zaberaju.
Ja sa dopujem benzodiazepinami ked sa citim na ... Ale ked niesom na nich, a mám "triezve zmýšlanie" nemám vobec zmysel života, nič ma nezaujíma, nebaví... Citim jedno velke prazdno kt. neviem ničim vyplniť. Som strašne domyšľava, vzťahovačna neviem či to nebude depresiami alebo čim ale každy den je taky isty.
Pokúšala som sa tolko veci zmenit, no nemam na to už silu, životnu energiu. Neteši ma nič, ani maličkosti z. kt sa sklada svet.
Vdaka mojim naladam kt. fakt neviem ovplyvnit aj ked sa snažim...(ked sa pretvarujem a hram ze som vesela, aby som netrapila ostatnych po čase sa to vyčerpá) tak vdaka nim "nepriamo" ničim si vzťahy so všetkymi ľudmi naokolo, rodinou, kamarátkami, priateľom.
Je tu takych tem milion... neviem či niekto z vas by mi vedel pomoct. Ked ani psychiatrička, psychologička a hlavne ja SAMA si neviem s tym rady....
Pár krat su dni kedy sa fakt citim super, namotivovaná....prevládaju stale tie pesimistické dni. Tak strašne chcem byť zas vesela, plna energie, a nie chodiaca matoha
Ja vidim jediným vykupenim smrť.. nebola by som toho schopna si ubližiť, ale už sa nechcem viac trapiť.
PS: vystriedala som asi všetky druhy AD kt. sa len dali...chodila som na psychoterapie (problem kt. spustil depresie sa vyriešil ale už som tak DOWN že mam depresie a na 80 percent ani neviem z čoho plynú)
Dakujem za každu radu a osrpavedlňujem sa že sem tam pišem s diakritikou a niekedy bez ale píšem rýchlo a ubiehajú mi písmenká
