Dobrý deň. Mám 21 rokov a moji rodičia sú alkoholici. Mám mladšiu sestru a staršieho brata. Jedného dňa to prišlo. To čo som čakala, to čoho som sa bála aj ja kým som nemala 18 rokov. Predvolali si ma sociálku kvôli mojej malej 13 ročnej sestre. Podali návrh na súd na nariadenie ústavnej starostlivosti. Pýtali sa ma, či by som si ju nemohla zobrať ja. Moja babka (mama mojej mamy) totiž povedala, že si ju v žiadnom prípade nezoberie a teta (sestra mojej mamy) povedala, že má dosť svojich problémov. Ostala som jej len ja. Už vyše roka mám priateľa a už u neho aj bývam s jeho mamou a sestrou. Keď mi povedali na sociálke, že ja jediná ju môžem zachrániť, priatel povedal, že mi s tým pomôže. Rozhodli sme sa nájsť si byt a zobrať si hypotéku, aby som mala kde moju sestru vychovávať. Predsa len nájom neprichádzal do úvahy, lebo je to hlúposť platiť cudzím ľuďom 250€ za jednu izbu a pritom vedieť, že to nikdy nebude moje. Našli sme si hypotekárnu špecialisku, ktorá nám povedala, že nám schvália 100% len ak by môj ujo ručil domom v ktorom býva s mojou babkou (tatovou mamou) a mojimi rodičmi. Malo to byť len na jeden rok. Keďže obaja zarábame splátka by nebola vysoká. Lenže ujo to začal hovoriť po celej dedine, že ho chceme pripraviť o dom a všelijaké nezmysli. Tak si našiel nejakú jeho známu, čo robila ,,ževraj,, dlhé roky v banke. Nič nedokázala vybaviť. Stále sme len čakali. Mesiac pred tým ako sa mal konať súd povedala že to vybaví. Stále to riešila inak ako som chcela stále sa to posúvalo a keď bol súd nemali sme vybavené vobec nič. Stále nám dávala nevýhodné ponuky kde by bola strašne vysoká splátka. Mala som pocit že to oddialuje, stále to chcela robiť tak aby do toho ujo nešiel. Našla 2. možnosť že by do toho šiel len s príjmom. Aj toho sa bál aj keď on by nebol hypotékou nijak viazaný. Jednoducho nám nechcel pomôcť, hovoril dokonca stále či nám to za to stojí si ju zobrať nech ide do domova. Mala som pocit že sa s jeho známou dohodli aby to oddialovala aby sa nič nevybavilo. Keď nám hypotéku neschválili skúsila som ešte raz za ním poprosiť ho nech nám pomôže, že nikto nám nepomôže. Nedal si vysvetliť, že by sa nám ručením o 200€ znížila mesačná splátka. Že by nám ešte kopa peňazí zostalávala. Mali by sme aj byt aj nábytok. On nebol ochotný. Keď som mu povedala či chce aby sestra šla do domova povedal nech ho nevydieram. Ja nechcem od neho peniaze len aby nám aspoň takto pomohol. Nechcel. Teraz bude súd a ja neviem čo tam poviem, kam si sestru zoberiem. Som z toho zúfalá, nemôžem spávať, bojím sa toho. Priateľ so mnou dp garzónky ísť nechce. U neho byť nemôžme. Strašne ma trápi, že sme sa všetko zostali sami, že nám nikto nechce pomôcť. Že im to je jedno. Ja nemôžem dopustiť aby šla do domova. Aj keby mala byť posledná možnosť podnájom, nemám peniaze na nájom vopred. Garzónky sú drahé. Nezvládam to, myslím na to každú sekundu a je mi do plaču z toho ako je im moja sestra ukradnutá. Asi tak ako som bola ukradnutá ja im.
Vlastná rodina sa nám otočila chrbtom
možno ano ale ona nemôže ísť do domova. Je chorá stále, je uzavretá do seba, nemá kamarátov lebo sa jej všetci smiali za rodičov. Ona potrebuje rodinu...konečne...potrebuje nás...s priatelom si rozumie...do domova nechce isť, rozpravali sme sa o tom. Ona by tam trpela..
Neviem preco satak branis tomu aby sestra isla do domova. Tak bude o nu postarane aj financne neboj sa nebude jej tam zle a moze na vikwnd chodir k tebw na prazdniny aj zebe to ulahci situaciu ...
Znama robi v domove a povie ze ani deti teraz v rodinach ...chudobne slovensko ...
Nemajz ro co deti tam ....budes namietat ,ze to nie je ako rodina ale niekedy je to to najmoznejsie riesenie ....
Si este taka mlada vies co to je zivit a opatrovat dieta viest celu domacnost vydavky starosti . .
Ved ked moze pomoct stat treba to vyuzit
Ved inak nam nepomoze
Teraz to uz nie tak ako kedysi v domovoch su tam vzdelani ludia aktivity .....doma deti sa nemaju tak
Kazdy den budws s nou v kontakte mobil internet navszevy tych par rokov rychlo ubehne a vsetkym vam pomoc statu pomoze
Priatel má tiez len mamu a tá býva v podnájme a musí chodit do Rakúska aby to uplatila. Má dceru a syna na ktorych je sama ja nemozem od nej ziadat aby mi pomahala. Ona sama ma toho dost nechcem jej este pridavat. Ani by sme tu nemali kde vsetci byt. Aj tak pre mna spravila uz vela..za ten rok viac ako moja ,,mama,, za cely zivot.
Ale toto je rodina. Ja nehovorím aby ručil 30 rokov ale len jeden rok...nemôžem..mám tu prácu..hladala som byty aj v blízkom okolí v dedinách a nič....a je úplne jedno aká je kúpna cena bytu vždy mi schvália len 80% sumy a na doplatenie by som si musela zobrať spotrebák a aj ten mi vypočítali len na 4 roky...vysoká splátka a nehorázne úroky...ja domov aj tak už chodím len kvôli babke. Nemám tam prečo chodiť a teraz už vobec nie.
kazdemu sa všetko vráti.... a priatelova rodina kristepane! ani eln na chvilu by sa nedalo ved platila by si aj za nu im akoze..za stravu atd????
moja kamoska ručila jednej krave ktora sa vydavala za kamošku..od kazdeho pritom peniaze mala napoziciavane....
a kamoska práve prisla o byt a skončí na ulici aj s 2 invalidmi, muz na voziku , syn chorý.. asi tak...
a to akože tou nehnutelnostou ktoru chces kupit ručiť nemozes..?
a dalsiua vec.. prečo si nesla do mensieho mesta...?
napriklad u nas idu 3 izbove byty od 20 000 "iba" !
alebo som pozerala v Šuranoch domček v dobrom stave, kupelka...
17 000e.. nemusis osat vo velkom meste... a do buducna ti odporučam ked nie su ochotni si ju zobrat ani len dočasne... uplne by som s nimi prerušila kontakt! a nech odo mna ani oni v živote nič nechcú ! nepotrebuju!!!!
je mi z toho na nič ako je každému ukradnutá, ako je každému jedno čo s ňou bude. Mama namiesto toho aby sa spamätala keď jej chcú zobrať dcéru začala ešte viac chlastať, každý deň sa topí v alkohole. Tato ani nevie kolko máme rokov a už vobec nie kedy sme sa narodili. V podstate to nevie nikto. Už dlhé roky sme neoslavovali narodeniny, na vianoce nič od rodičov nedostávame už asi 13 rokov...nikto nie je ochotný pomôcť...cítim sa ako by som nemala žiadnu rodinu ako by som bola pre nich cudzia..
je to naozaj obdivuhodne, ze si sa zachovala tak spravne a chces sa postarat o sestru, bohuzial, ani to v dnesnej dobe nie je samozrejmostou. To, ze ti odmietli rucit nehnutelnostou, nech to znie akokolvek kruto, ale je to este pochopitelne. Hypoteka je beh na velmi dlhe trate a nikto nevie ako to bude o rok, dva, pat, desat. Kedy pride dalsia kriza, nezamestnanost atd... ale to, ze oni sami neposkytli taku pomoc, ze by si ju nechali, to je velmi smutne. Naozaj, to nie je od nich pekne.
Veď to nerobí pre mňa ale pre moju malú sestru. Pred súdom sme sa ani raz s priatelom nerozprávali o hypotéke. Je to všetko na rýchlo. O 2 týždne je súd a ja neviem čo dalej, čo tam poviem...
ja viem, ale splátka sa dá odložiť na 6 mesiacov, mám stabilnú prácu moj priatel tiež. Ja nechcem aby o dpm prišiel, ja len chcem aby nám niekto pomohol. Keby sa to dá vybaviť bez neho tak to je iné, lenže to nejde. Nikde mi neschválili hypotéku, že som mladá. Na mesiac by nás to vyšlo 240€ ..polovicu ja polovicu priatel. Nikto nám nechce pomôcť. Každý dáva od toho ruky preč. Nikto nevidí že sa trápim. Čo jej mám povedať? Že musí ísť do domova? Ako by som s tým žila. S vedomím že som jej nedokázala pomôcť. Oni by mi mali pomôcť sami, podporiť ma v tom a nie ma odradzovať od toho.
