Už dlhšiu dobru mam problem v oblasti medziľudskych vzťahov.. ked som bola mladšia vždy som bola stredobodom pozornosti, mala som veľa kamarátov/známych, postupne sa ale všetky vzťahy rozpadavali, kamarati začali ohovarať, intrigi, faloš a nepopieram aj ja som bola taka. Ako som dospela začala som mať už ine zmyšlanie a hodnoty a tak všetci odo mňa zutekali (ostalo par,fakt par kamaratok s kt. sem tam idem niekam). Ale trapi ma to proste, ze ma nevolaju stále. Ked idu niekde, nepovedia mi to, nezavolaju - až ked sa ich opytam čo robili povedia ze boli tam a tam. Ok, viem, že su to take puberťacke veci a v mojom veku (mam 24), už by som to nemala riešiť ale proste ma to štve. Vo vačšine pripadov sa citim opustena (brala som dlho aj ad, ale už neberiem a odvtedy mam ajtak sem tam depresie, chvilkove nie take vazne ako predtym ale su tam, už lieky brat odmietam zničili mi pamať)..
Vždy som vesela, komunikativna, priatelska.... aj ked mi bolo zle snažila som sa byť prijemnym spolocnikom. Preto nechapem v com je problem, kde ja robim chybu.
Už som v stave ked som stagnovala, neviem kde najst priatelov... To že najst si hobby nepomohlo... chodila som na kadejake skupinove cvičenia ale to su strohe konverzacie, nikoho nezaujimam.
Ach jaj, viete niekto mi pomoct s mojim problemom? Prosim pekne... izolujem sa uz od ludi a zacinam mat vsetko na haku lebo moj problem mi pripada uz neriesitelny. A trva to dlho
