neviem kde zacat ..... tak som mama mam syna 8 roc. .... no napisem to tak .ako dievca aj zena som po detoch som nikdy netuzila, az nezneslia vo svojej pritomnosti ..ale ked som spoznala muza ,tak sme splodili dieta , myslela ,som ze ked budem mat vlastne ,ze sa to zmeni ,,ale ked sa dieta narodilo ,,akosi som nevedela co snim ...ja som v kontakte s detmi ako slobodna nebola od deti som bocila ..a vobec ma netrapilo a nemala som potrebu nakukat do kocikov a tvarit sa nunu ake zlate ..taketo gesta som brala ako vrcholne trapne .....no a nejak po narodeni som sa so svojim dietatom nejak nedokzala stotoznit ,mala som z toho depresiu ,divne stavy .. nedokazala som dieta lubit , ked sme prisli z porodnice dost mi pomahala manzelova mama .. lebo ja som v podtstae ani nevedela co mam s dietatom robit ,trhalo mi aj srdce aj usi ked dieta plakalo .. viacmenej som to dieta nechcela ako chcela ..mala som strasne myslienky na to dieta ... ale nemohla som za to ,a neviem v podstate po tom ako sa narodil ,maly zacinam si mysliet ,ze to vo mne len spustilo nejake psychicke poruchy mojej osobnosti .. lebo take stavy ake zazivam odkedy mam dieta su uz neunosne .. ja som sice od mala skor samotar ,zadumany .ale taketo psych stavy som nikdy nemala .. takze,ako maly rastol ,menili sa vo mne stavy ,ze som ho raz lubila a raz nelubila .. ked som ho nelubila ,nejak som si ho nevsimala ,,a starala sa zvacsa mama .a mne bolo dobre ,nemala som poruchu ,ako nahle som si ho zacala vsimat a lubit ,zacala som sa o neho uzkostlivo bat a napadali ma hrozne obsesivnokompulzivne myslienky a upadala som do depresii .ja to ani neviem vysvetlit ..prosteneskutocne prehnany strach o dieta .. a takto sa to vo mne streda na zblaznenie ... momentalne som na to ale uz uplne strasne ... cez prazdniny som z malym skoro nebola ,a mne tak bolo dobre .. uzivala som si ,maly mi nechybal ... lenze potom nastal nejaky zlom .. ze maly si zacal vymyslat alebo neviem ,ze ho stale nieco boli ,behali sme snim po dr ...a vsetko ma ok ... lenze vo mne ostal ukrutny strach a obsesivne otrasne myslienky ze sa mu stane nieco zle .. nedokazem sa toho zbavit ,len zeriem kadejake lieky na psychhiku a nepomahaju mi ...... proste sama sebe nerozumiem ,preco som takato matka ... ze som totalny blazon ,a bojim sa aby som nieco neprivolala tymito mojimi stavmi .. neviem co mam robit .. co si mam dat aby to zmyzlo ..naozaj som zufala ..je to moje dieta a ja ho lubim ,ale asi sa nedokazem stotoznit s tym byt matka ,ked som to nikdy nechcela a necitila to tak ... ja ani neviem ,je vobec nejaka matka stakymto niecim ? viem su matky krkavcie ktore dokazu svoje dieta zabit ..tyrat neviem co ,ale ja svoje dieta lubim ,a nikdy by som nechcela aby sa mu nieco stalo ,raz som na neho zdvihla ruku inak nikdy .. ja ho vychovavam s laskou nelaskou alebo co ja neviem .. ja sa citim ako nejaky schyzofrenik .. mala by som ist za psychologom ,ale bojim sa taketo nieco vobec vraviet a davat do nejakych zaznamov aby to raz nebolo zneuzite proti mne .. prosim aspon poradit nejaky liek aby mi bolo lepsie ..
obsesivna porucha ,strasna uzkost .depresia ,strasny pocit ,
mericaina, žiadna tabletka bez serióznej psychoterapie Ti nepomôže. Stojí Ti to za to, takto sa už 8 rokov trápiť? Veď tým trpí aj tvoj vzťah s dieťaťom. Určite nie je pre syna dobré, ak si všimol, že jeho mama sa ho stráni - čo si má o tom myslieť vo svojej malej hlávke? Po pôrode si asi prežívala popôrodnú depresiu, ktorá ktovie či bola vyliečená a momentálne trpíš na úzkostné myšlienky, asi OCD. Neviem, prečo sa bojíš nejakých záznamov, ide predsa v prvom rade o Tvoje zdravie a aj o Tvoje dieťa, ktoré potrebuje cítiť, že jeho mama je vždy blízko neho a že ho miluje. Ak to necháš tak, druhou obeťou Tvojich psychických problémov bude práve Tvoj syn. Neboj sa teda a vyhľadaj psychologickú pomoc. Sama si asi neporadíš (za tých 8 rokov si nenašla riešenie) a tabletka, po ktorej užití by všetky problémy zmizli, tak taká neexistuje. Potrebuješ zmeniť myslenie, spôsob nazerania na seba, dieťa aj na samotné nutkavé myšlienky a vzoprieť sa im. Tým, že sa ich bojíš, ich v sebe len posilňuješ. Psychológ Ti povie, ako na to, potrebuješ odbornú pomoc. Ak by bola potrebná podpora zo strany liekov, tak tie potom predpisuje psychiater (psychológ nemôže). Určite toho psychológa navštív.
velmi prosim ,o nejaky poriadny nazor ..nestranny pohlad na vec . prosim :( dakujem,.
no, za svoje pocity nemozes, ale tym, ze si ich budes ospravedlnovat a snazit sa pretavit svoje vycitky v akusi iluziu lasky, s tym si moc nepomozes...mozes sa dostat akurat tak do riadnej nervozivty a depky a v tych uz si.
Za fatalnu chybu dnesnych vztahov, tak ako ako vztahov z minulosti povazujem ci uz manzelstvo alebo partnerstvo "z donutenia" a to nastava hlavne vtedy, ked su ludia spolu kvoli detom ci inej zavislosti. To je cele zle a pre dieta tak ako i pre tych dvoch sa to stane priam osudnym, ale tak nic sa s tym neda robit, ludia sa nikdy v tomto nepoucia a tak tuto planetu cakaju dalsie a dalsie nestastne generacie.
muza som velmi lubila a ked som ostala tehotna .tak som bola stastna ,aj moje tehotenstvo bolo uzasne a najkrajsie co som zazila ... aj som sa na maleho tesila ,ale ked sa narodil ,tak som zacala mat divne stavy ,ja to neviem vysvetlit ...a ano vydavala som sa tehotna .. neviem ci mi bude niekto rozumiet ..
mericaina, len taka otazocka.....pises, ze si to dieta viac nechcela, nez by chcela, tak sa pytam, ci si sa vydavala tehotna? To by mnohe vysvetlovalo.
dobre vediet.....ani ja po detoch vo vseobecnosti netuzim a nikdy mi to nic nehovorilo, ale psycholieky by som do huby jakziv nestrcila, bo tie mozu vsetko len a len zhorsit
