Prečo sa správam tak smiešne pri ňom?

Mám frajera už je tomu dva mesiace, je to síce po dosť dlhej dobe od posledného vzťahu (sedem rokov). Mám 32. A môj problém je ten že sa pri ňom správam ako by som mala 15 a prvý vzťah. Proste keď máme mať rande ja som doma nervózna, nedokážem jesť lebo mám stiahnutý žalúdok, potím sa, buší mi srdce, nedokážem sa nalíčiť lebo sa mi trasú ruky, sadnem k nemu do auta a klepem sa ako osika nie od zimy :-D Chytí mi ruku a ja sa chvejem a v duchu sa modlím aby to nezistil aj keď to asi vie, ťažko sa mi dýcha a o to ťahšie rozpráva, ide ma bozkať a ja sa chvejem ešte viac, neviem čo s ústami lebo mi doslova trpnú od nervozity, som taká náruživá pri jeho bozkoch že mám pocit že stratím kontrolu nad svojím telom a celá sa rozklepem, kokcem pri niektorých slovách, je mi horúco a keď ideme niekam sadnúť trasiem sa od radosti, zase sa potím aj keď sedím a nič nerobím čo normálne človek ktorý fyzicky alebo psychicky pracuje tak jasné že mu je horúco ale mne je len keď sedím na káve či s ním v aute. Normálne mi buší srdce a mám pocit že mi vyskočí z hrude, ako dosť nepríjemné pocity a potom keď prídem domov bolí ma z toho rande hlava a niekedy aj žalúdok. Prečo som z neho tak vystresovaná? Mám ho rada, páči sa mi, aj povahou mi vyhovuje, cítim sa priňom skvele ak sme s partiou von niekde ale keď máme rande prídu tieto stavy. To isté sa mi stávalo aj pri prvom frajerovi. Po pár mesiacoch od zoznámenia a dlhšieho chodenia to opadlo a už som bola uvolnená stále.
Čo s tým sa dá robiť?