Čaute, mám 29 rokov, bola mi diagnostiková vyhorenosť. Ja už fakt neviem, čo so sebou, nemám chuť žiť. Ťažko sa mi ráno dáva dokopy, aby som bol schopný, ako tak cez deň fungovať. Nemám svoju vlastnú rodinu, čiže nemám ani žiadnu motiváciu do ďalšieho dňa. Len tak prežívam zo dňa na deň. A tak rozmýšlam, aký zmysel má zas ísť do tej pridrbanej zahraničnej korporácie.
Rozmýšlam, že však keď už som vyhasol ako svieca, keď už som vlastne mŕtvy, len moje telo tu straší, tak môžem ísť čo ja viem do Iraku odmínovať polia. Je mi jedno či zomriem. Myslíte, že sa to ešte dá v takom veku?
vojna
burntout
exwhyz
Keď máš burn-out, tak to znamená, že tvoj organizmus si zobral dovolenku bez ohľadu na tvoj názor. Jediné, čo ti pomôže, je počkať na to, kedy sa ti obnoví vitalita.
burntout
Akože na čo by mi bola? Každý potrebuje svoju spriaznenú dušu, svoje druhé krídlo.
burntout
Keby ma nejaká chcela, tak už asi mám rodinu.
Sob: ja neviem koľko to trvá, dlho, roky, postupne sa to len zhoršuje.
semtex: to je to, že ma už nič nebaví, možno vypadnúť niekde mimo ľudí na hory, ale nie vždy je s kým, ani dovolenky moc nemám, nemôžem si dovoliť dlhšiu dovolenku, keďže som len nedávno nastúpil do novej práce
Estefania
Nie aj tam musis byt psychicky v pohode...vsetko sa da ked sa chce
semtex
Sme viacerí "obeťami" života pre "korporáciu", ber to pozitívne, financie isto máš, vykašli sa na job, daj si voľno, pauzu, cestuj, alebo rob to čo Ťa baví a po čase sa Ti utrasú myšlienky v hlave a urobíš reštart.
Hlavne neostávaj tam kde momentálne si, lebo Ťa to zomelie úplne a bude koniec.
normalny
Co keby si zacal pracovat na to, zalozit si vlastnu rodinu ? To ta dost zamestna na to, aby si mal take myslienky.
Alebo skus pomahat ludom, co to potrebuju.
