Ahojte, mám problémy doma s mamkou. Často sa hádame a mňa to veľmi bolí. Každý mi radí osamostatniť sa, ale ja sa toho veľmi bojím. Vnímam svet ako kruté miesto, v ktorom každý každému láme polená pod nohy. Zažila som si kruté veci vo vzťahu kedy ma chalan len tak odkopol ako psa alebo psychické deptanie zo strany šéfky, rodičia boli vtedy so mnou aj ked svojským spôsobom. Bojím sa že odísť od rodičov a bývať sama psychicky nezvládnem. Nejako nedokážem uveriť žeby som mohla nájsť ľudí ktorí by pri mne stáli v dobrom a zlom, jednoducho neušli a boli mi oporou. Nevidím ako riešenie ostať doma, kvôli problémom, ale osamostatňovania sa bojím ešte viac. Doma to mám rada, prostredie kde som vyrastala mám tu kamošky, na ktoré som naviazaná. Bojím sa, že ak odídem zvyknú si bezo mňa a ked sa ja po určitom čase vrátim už tu nebudem mať žiadnych priateľov. Bojím sa že jednoducho problémy sveta celkom sama nezvládnem, no byť doma je tiež natoľko ťažké občas, že si želám zomrieť.
neverím, že ľudia sú dobrí
Seila, neviem či to dokážem...cítim sa veľmi osamelo a doma ked sa s mamkou nerozprávame veľmi ma to bolí. Myslíš že po osamostatnení á bolesť môže prejsť a mohlo by to byť fajn? Celkom si to tak neviem predstaviť...
Vnimas svet ako krute miesto, plne nastrah, ludi ako hrozbu, lebo taketo vzorce myslenia ti davali doma. Mas velmi nizke sebavedomie a myslis si, ze nedokazes byt samostatna. Ak chodis uz rok k psychologicke a nevidis ziadny rozdiel, skus ju vymenit za inu, ktora ta lepsie pochopi, viac ti sadne. Zjavne potrebujes niekoho, bud velmi dobreho odbornika, alebo blizkeho priatela/priatelku, od ktorych sa mozes ucit inak - spravne rozmyslat o sebe a o svete. Niekoho, kto aspon z casti napravi to, co v tebe bolo za cele tie roky pokazene.
Samostatny zivot: naozaj niet sa coho bat. Doverovat ludom nebudes musiet, na ludi sa nespoliehaj. To je jedna sucast osamostatnenia sa: ak nieco potrebujes, zisti si, ako si to zabezpecis sama, vsetko sa da vyhladat na internete, daju sa citat knihy, vsetky informacie, ktore potrebujes, su niekde napisane. Nespoliehaj sa na uzasne rady ludi, vypocut si ich mozes, ale nemozes ich slepo nasledovat. Rozhodnutia v tvojom zivote su len tvoja zodpovednost. Ak si najdes pracu a byvanie, ktore po vykalkulovani je odpovedajuce tvojmu prijmu a kazdy mesiac si nieco odlozis, budes ok. A nevrhaj sa do blizkych vztahov s bohvie kym. Hlavne takych expertov, ktori ti kdeco ponukaju, pomoc, ktoru nepotrebujes, rady, ktore ta len zmatu, a poziadavky, ktore prekracuju osobnu zonu, sukromie.
Ahojte, ste zlatí..vďaka za rady..tak ja viem že minulosť už nezlepším..a to s tou dôverou v seba samu je svätá pravda.neverím si...najhorší je ten strach ktorý mám že sa nezvládnem osamostaniť..neviem si vybrať čo je väčšie zlo..domov kde je aspoň ako taká istota aj ked je to ťažké vs...samostatný život s plnou zodpovednosťou...bojím sa že proste neunesiem život ako taký...
chodím už rok ku psychologičke ale neviem..vlastne jej to tam všetko poviem ale ona mi nikdy priamo neodpovie..je to čudné..neviem ani či dobre robím že tam chodím...ale nejako by som to chcela zlepšiť..žiť šťastný život ale nevime ako...
Ahoj zlate žieňa :), asi vies, ze takto sa tu pomoct zial neda :/, s takymito problemami sa da skor len vyrozpravat :/, kiezby sa ti dalo okamzite pomoct. Vsetci ludia zly niesu, zalezi skor od pohladu na svet, pozeras sa nan so strachom, skus to zmenit. Skoda ze si mala zleho priatela, keby si ho mala dobreho, tak by bolo vsetko dobre, raz si nejakeho najdes, a najneskor do tej doby sa ti vsetko uz zlepsi :). Mna osobne trochu dokonca pritahuju take zeny, co potrebuju trochu v zivote pomoc, ktore si nevedia poradit same, je to take velmi zlate, a tiez by som sa citil konecne na svete potrebny. Skus sa zoznamovat, a najdes casom niekoho, kto ti v zivote pomoze :)
To,ze neveris ludom alebo svetu tam vonku znamena,ze neveris sama sebe.
Si zmatena len zo svojich zazitkov,ktore ta poznacili. To,ze mas pocit,ze ti ludia hadzali polena pod nohy bolo len preto,ze si im to dovolila,resp.si nemala silu sa branit,bola si psychicky a fyzicky oslabena a tym padom si bola lahka korist pre ludi,ktori boli tiez nestastni,ale akoby v prevahe a ty si im bola v ceste,tak si to na tebe vyvrsili.
Neviem ci mi rozumies,ale takto to nejako funguje. Ludia okolo nas hlavne ti,s ktorymi zijeme alebo sme uzko spati su len nasimi zrkadlami. Skus sa zamysliet sama nad sebou,chod dovnutra svojej duse a tam sa potichucky spytaj co je to co ta tak velmi na sebe hneva a trapi? Zacni detstvom a prepracuj sa az do momentu Tu a Teraz....
Riešenie spočíva v tom, že si všetko poriadne premyslíš čo a ako a podľa toho sa zariaď. Šťastie nie je iba muška zlatá, šťastie je muška šedá... Kamarátstvo je viac ako nejaký vzťah, ktorý sa časom môže rozpadnúť, z lásky sa ľahko prechádza do nenávisti, ale česť výnimkám. No, škoda, že sa časy menia, istá je len zmena, to je fakt.
