Takže ahojky ľudia :)
Už rok a pol sa trošku trápim. V 15 sa mi dievčatá začali smiať (aj chlapci) že som krpatý (170cm) bol som (aj som) taký outsider triedy. Jedno dievča ma vysmialo , že ona s krpcami "randit" nebude. Chcela chodiť s niekym , kto má 185+ , aby sa cítila bezpečnejšie. To ma dosť vzalo , mesiac som sa takmer s nikým nerozprával , okrem rodiny a kamaráta. Prestal som s boxom , gitarou a celkovo som upadol. Dokonca som sa ešte aj s rodičmi hádal, vtĺkali mi do hlavy , že ešte vyrastiem (keď som bol malý , tak mame endokrinologička podľa kostí povedala , že budem vysoký). Lenže ja tomu neverím , už by som snáď rástol , ak by som bol "vysoký"
Celkovo ma aj tak dievčatá nemajú moc radi , a idú skôr za vyššími :/ Minule som čítal , taký názor , že vyšší sú silnejší , chcú mať pri ňom pocit "bezpečia" majú dokonca ženy po 25 :/ Čo samozrejme nieje pravda ...
A tak sa bojím , že to so mnou nedopadne dobre , že začnem fajčiť , piť i napriek tomu , že to veľmi odsudzujem :/
Dnes mám 16,5 roka , stále 170cm a chcem začať znova odznova.
Chcem sa zmeniť , začať zase cvičiť , no vydrží mi to maximálne týždeň , a potom začnem vyhľadávať výhovorky :/
A tak sa bojím , že to so mnou nedopadne dobre , že začnem fajčiť , piť i napriek tomu , že to veľmi odsudzujem :/ ostanem sám a také somariny , čo ma psychicky ruinujú
Chcem začať cvičiť , no samého ma to omrzí po týždni , a do fitka nemôžem kvôli tomu , že naši teraz majú iné starosti , a tak by mi to určite nezaplatili :/
Ako nájsť v sebe motiváciu ? :/
Za rady ďakujem , a hejty si nechajte pre seba ;) Prajem príjemný večer :)
Neviem nájsť v sebe motiváciu
A ešte, na to fitko si si mohol cez prázdniny zarobiť, a možno aj babu by si si tam bol našiel. Čo ty na to?
Ahoj, Janko554,
som síce generácia tvojich rodičov, ale veľmi dobre Ti rozumiem. Tiež celý život riešim výšku. Ako žena s výškou 175 som vždy, samozrejme, chcela vyššieho muža. Aj som si ho našla, aj som po čase zistila, že výška nie je všetko... Ale teraz to, čo Ťa asi zaujíma viac. Chlapi určite rastú ešte aj vo veku 18-20 rokov. Ako to viem? kedysi boli chalani v tomto veku na vojenčine, a určite mi dajú mnohí za pravdu, keď poviem, že keď sa z vojenčiny vracali, boli im na civile krátke rukávy i gate. Takže NEZÚFAJ, mama s lekárkou sa určite nemýlia!
...a ešte, teraz mám chlapa o 5 cm nižšieho odo mňa a nevymenila by som ho ani záááá nič!
Ahoj... v prvom rade, vôbec nie si až taký nízky, tak sa netráp :-) ja mám 183cm, a tiež som ako 15ročná snívala o tom, že budem mať vysokého chlapa, atď... realita bola taká, že môj prvý bol asi o centimeter nižší, a ten druhý (s ktorým som bola 5rokov) len o nejaké 3cm vyšší... dievčat s výškou ako ty je neúrekom, len ešte musíš trochu dospieť a dostať sa do veku, keď dievčatá nebudú chcieť princa na bielom koni ;-) k tomu cvičeniu Ti ale musím povedať, že s posilňovaním a dvíhaním väčších váh začni až po 18tke, lebo to môže mať vplyv na rast (to mám od trènera)... a čo sa celkovo obľúbenosti týka, mala som viacej fest dobrých kamošov, ktorí mali okolo 168-173cm, a sice nám bolo jasné, že chodiť spolu nebudeme, tak sme sa aj tak vedeli aj porozprávať, aj zabaviť, všetko... nebrali svoju výšku tragicky (dokonca ma jeden z nich v kuse presviedčal, že v posteli sa výškový rozdiel stráca :-D), a trz majú všetci partnerky (aj manželky už)... takže hlavu hore, si ešte mladý, netráp sa kvôli tomu, ale snaž sa to prijať, aby z teba nekričalo zúfalstvo... a odporúčam pozrieť si film Hore za láskou, perfektná francúzska komédia ;-) držím palce
Nesmies pre taku hlupost ako je vyska vsetko vzdat. Teda pre teba to asi nie je hlupost, ale ver mi, ze je velmi vela ludi nizsich ako 185 cm. Poznam vela parov kde je on nizsi ako ona a nikomu to neprekaza a uz vobec nie jej. Kazdy sme nejaky niekto je krajsi, niekto skaredsi, niekto vyssi alebo nizsi. Nemal by si sa tym az prilis zaoberat. Asi je to fraza ale ked ma niekto niekoho naozaj rad (myslim aj ako kamarata) tak moc neriesi ako vyyzera. Ale chapem ze ked na to myslis, postupne prestanes mysliet na vsetko ostatne a stale dookola riesis len tu jednu vec. Vzdas sa vsetkych zaujmov len koli tej veci. Myslim ze najhorsi je strach. Strach ze nieco nedokazeme . Navyse, ak sme so svojim strachom sami, je to este horsie. Bolo by dobre keby si sa s niekym o tom vsetkom mohol porozpravat aj ked viem ze to nie je len tak, nie je to jednoduche. Nepremyslal si niekedy nad psychologom ? Musis sa zmierit s tym ako vyzeras a hlavne mat uctu k sebe. Podla toho co pises nemyslim ze jej mas vela. Ak maju ludia radi seba, maju radi aj ostatnych ludi. Snaz sa zabudnut na vsetko zle co ti ostatni urobili, alebo sa aspon prestat hnevat. A musis sa prestat bat. Nie je dobre stale dookola mysliet na jednu vec. Nechaj za sebou vsetko hlupe na co si myslel a uz na to naozaj nemysli. Ked sa pristihnes pri tom ako znova rozoberas tu istu vec prestan. Naozaj najhorsie je bat sa, velakrat zbytocne, lebo ak sa strachujes osamote, aj z uplnej hluposti vznikne v tvojej hlave velky problem. Niekedy by stacilo tak malo aby sme sa prestali strachovat, casto len par slov, ale osamote sa to neda. Bolo by dobre vratit sa k tym veciam ktore si robieval, ale pises ze ti chyba motivacia. Vies vlastne co chces v zivote robit ? Myslim nejake povolanie. Motivacia by mohla byt snazit sa robit vsetko pre to, aby si bol v buducej praci co najlepsi, aby si bol prinosom pre ostatnych. Snazit sa naucit co najviac veci, mat prehlad. Snazit sa zacat odznova. A veci ako gitara robit pre zabavu, brat ich mozno ako rozptylenie....Neviem ci ti to pomoze,ale snaha bola. Kazdopadne, vela stastia. :)
