Ahojte .(ospravedlnte ma za gramatiku ale chcem sa hlavne vypísať a nerozmýšľam ako čo..).Konečne som sa rozhodla napísať o mojich pocitoch..Aspoň niečo keď ich neviem povedať..Od 11 mám trichotilomaniu..Teraz mám 17 čiže to mám 6 rokov...No počula som o ľuďoch čo tým trpia 30 aj viac rokov..Nedajbože celý život.Chcem sa len spýtať či s tým niekto nemá skúsenosť..Mnoho ľudí ani netuší že niečo takéto existuje a možno tým aj sami trpia.No ja som mala šťastie že som si pred pol rokom dala do google "mechanické trhanie vlasov" a vyhľadalo mi to práve stránku zaoberajúcu sa trichotilomániou.Najprv som si to všetko preštudovala aby som nerobila predčasné závery ako je u mňa zvykom :D..No potom som zistila že všetko na mňa sedí.(trhanie aj jedenie-nie celý vlas)Najhoršie bolo priznať sa mame(nenávidela som sa za to).Keďže som jej 5 rokov klamala že neviem prečo mám na hlave plešinky..Jeden večer som si s ňou sadla a proste jej to s kľudom povedala..Jej reakcia ma prekvapila..Povedala mi že to pozná a že to spolu vyriešime..No očividne sa mýlila a vôbec netušila o čo ide..Posledné dva roky som do seba strašne uzavretá.Nerada chodím von,nemám veľa kamarátov ..Bojím sa byť pred ľudmi (spúšťač si myslím bol ešte na základke pretože ma šikanovali kvôli pleti-mala som hrozné akné a aj doteraz mám a už vtey som sa dištancovala od ľudí ale menej ako teraz)..Proste mám pocit že na mňa furt pozerajú (nemyslím to až niako chorobne) Je to aj z toho že mám nadváhu a strašne sa pred všetkými hanbím.Otec ani mama mi v tom zbaviť sa trhania vlasov nepomáhaju.Otec mi stále nadáva za postavu ,že som škaredá , nikdy si nikoho nenájdem.Strašne ma to bolí a väčšinu času vždy len preplačem.Mama ma naopak núti do niečoho načo sa necítim a v poslednom čase si začala uťahovať s mojich vlasov že skončím plešatá..Minule som ju pekne poprosila či by mi nemohli kúpiť parochňu lebo už to proste nemám ako skrývať..No a v tom momente sa mi ešte viac začala smiať.Vraj sama si za to môžem , keď som sprostá tak mi nepomôže nič.Chcela ma zobrať aj k psychiatričke a ja som s tým súhlasila tak uvidíme čo to spraví..No naozaj ma nebaví ako si stále uťahuje..Nájde na zemi jeden vlas a už s tým zas začína..A vždy sa to skončí plačom s mojej strany.Celé dni len v izbe preplačem..Prosím ľudia pomôžte mi :/ strašne sa kvôli tomu všetkému trápim :( Viem že nie som jediná a sú aj omnoho horšie na tom ľudia no ak by mi niekto niako poradil bola by som veľmi šťastná!!
