Ahojte,približne pred rokom som tu prispela témou, že môjho priateľa nemajú doma veľmi radi. Aby som bola presná, tak moja babka. Nehľadala som tu túto tému, ktorú som založila, ani si už nepamätám prezývku akú som uviedla. Možno si niektorí pamätáte. Mojej babke je nesympatický, lebo sa neopýtal či jej netreba s niečím pomôcť okolo domu, že je tichý, hanblivý, nekomunikatívny.
A ako je to teraz? Stále rovnako. Často k nám nechodí, buď ideme niekam von alebo ja k nim. Stále mi doma vyčítajú, že ako v takom vysokom veku (29 rokov) býva doma a maminka sa o neho musí starať. Tento rok pracoval blízko mesta, kde bývam. Dosť ľudí pozná našu rodinu. Mojej babke povedala jedna známa čo pracovala tiež tam, kde môj priateľ. Pýtala sa, či sme s ním spokojní, lebo oni s ním v robote neboli. Vraj nespoločenský, vyhýbal sa kolektívu, nezodpovedný, nevedel si vybudovaťč autoritu, také decko vzľadom na jeho vek. Tá teta má vraj veľmi rada našu rodinu a chce nám dobre a preto nám to hovorí, aby sme vedeli. Mne to babka povedala, že ju to trápi, ale ja viem, že ju trápi, že s ním stále som. Vraj som po uši zamilovaná a nevidím to. Priateľ už zmenil prácu, začína v novej až po lete. V tej rpedchadzajúcej práci sa už tešili, kedy odíde. Dosť smutné veci na neho povedala.
JA priznávam, viem, že on je taký, je vážne nespoločenský, hanblivý, ale on proste taký je, ja to akceptujem. Ku mne sa veľmi pekne správa, rozpráva sa so mnou, toleruje ma, váži si ma. Ja ho mám veľmi rada. Ale zároveň mi je smutno, že to mal tak v práci a ho nedokáže prijať moja rodina, spoločnosť. Uvedomujem si, že je to také dieťa, kde posadíš, tam bude sedieť, málo hovorí, ale on je taký aj pri kamarátoch. Ja ho už trošk poznám, on nemá zle úmysly. Mňa to veľmi trápi, že viem, že to tak je, on si to tiež uvedomuje, pokúša sa to zmeniť, ale nejde mu to. Tráp ma, že všetko čo na neho povedia ide potom cezo mňa a každý sa má pýta prečo s takým čudákom chodím, nech sa spamätám. Budem mať sním vraj ťažké v manželstve. Ale ja ho mám veľmi rada, mám iné požiadavky na vzťah ako to či je komunikatívny v spoločnosti alebo nie. Mal by sa aj trošku viac osamostatniť od mamy, nebyť také dieťa...
Skúste mi prosím Vás poradiť, ako to môžem vyriešiť? Boli ste niekedy v podobnej situácii?